Chata pod Veľkým bokom

Dňa 15. decembra 1934 na schôdzi zastupiteľstva KČST v Prahe zástupca Tatranskej župy navrhol zrealizovať stavbu chaty v Nízkych Tatrách, ktorá by pomohla turistom lepšie prechádzať ich hrebeňom.

V nasledujúcom roku sa našlo pre takúto chatu miesto a presne 20. decembra 1936 bola vďaka vynikajúcej práci členov KČST z Liptovského Hrádku verejnosti odovzdaná Chata pod Veľkým bokom. Postavila ju firma Štefan Orfánus a Juráš z Liptovského Sv. Petra, projektantom bol Ing. Stejskal a stavebný dozor vykonával Ing. Tibor Blattný.

Chata ležiaca v nadmorskej výške 1479 metrov mala spočiatku 32 lôžok, kuchyňu, predsieň, byt chatára, sklad a lyžiareň. Ubytovanie v tom čase stálo turistov 7 korún.

Prvým chatárom bol Daniel Brtáň so svojou pani manželkou, ktorý sa hneď v roku 1937 pustil dostavby a v roku 1939 bola chata rozšírená o ďalších 12 izieb. V chate bol vodovod, svietilo sa petrolejkami a o zábavu sa staral gramofón na kľuku. Celkovo sa v chate mohlo vyspať až 70 turistov.

Po Danielovi Brtáňovi sa o chatu začal starať Peter Droppa s priateľmi (Igor Benko, Vladimír More Kresák, Ľudovít Dianiška a dve kuchárky Hufanová a Pekalová). Ak vám je meno Peter Droppa trochu známe, bude to tým, že ide o spoluzakladateľa Horskej služby Nízke Tatry a jej prvého náčelníka. V roku 1940 ich nahradil Zoltán Zolo Pavličko, ktorého pre zmenu možno poznať z pôsobenia na Zbojníčke vo Vysokých Tatrách.

Medzi návštevníkov patrili najmä Slováci a Česi, ale objavilo sa tu aj niekoľko Maďarov, Britov, Bulharov či Rumunov.

Žiaľ, počas vojny, presne 26.12.1944, bola chata napadnutá buď jednotkou Edelweiss alebo vlasovcami, každopádne bola vypálená. Protipartizánsku jednotku Edelweiss netreba predstavovať, no možno niektorí prvýkrát počujete názov “vlasovci”. Bola to ruská oslobodenecká jednotka sformovaná počas druhej svetovej vojny zo sovietkských vojnových zajatcov, ale aj dobrovoľníkov a odporcov komunizmu. Bojovala na strane nacistického Nemecka a pomenovanie vlasovci získala po generálovi, ktorým bol Andrej Andrejevič Vlasov. Nech už to bola tá alebo oná jednotka, chata bola proste úplne zničená, rovnako ako mnoho iných v tom období.

Zatiaľ čo sa však po vojne mnoho chát podarilo opraviť, na Chatu pod Veľkým bokom sa akosi financie a možno ani energia nenašli. A možno, že aj našli, ale vtedajším mocipánom by to prekážalo. Hovorí sa medzi domácimi, že tam bola americká vojenská misia, počas ktorej bolo zajatých a neskôr popravených mnoho vojakov a tým pádom by im tam muselo po obnove chaty vzniknúť pietne miesto, čo by v tom čase žiadny komunista neprekúsol.

Napriek tomu, že som sa snažil o tejto “kauze” zistiť čo najviac a overiť si tieto informácie, nie tak úplne sa mi to podarilo. Preto prosím, berte túto možnosť neobnovenia chaty ako jednu z možností, nie ako jedinú.

V roku 1995, čiže po 50tich rokoch sa ešte šepkalo medzi turistami, že sa tento kus histórie prinavráti do Nízkych Tatier, no do dnešného dňa sa nič neudialo. Prázdno na jej mieste však nie je, momentálne tam stojí poľovnícka chata patriaca štátnym lesom.

---

Zdroj: Archív Klubu slovenských turistov Lokomotíva Banská Bystrica | Tomáš Trstenský | Oľga Kaliská