Guhrov mládežnícky domov / Dr. Guhr Jugendheim
Prvou budovou na Kancli pod Hrebienkom bola zároveň aj prvá chata Uhorského karpatského spolku (UKS), ktorú postavili v roku 1875. Pomenovali ju Chata Róza po aktívnej členke UKS, barónke Rozálii Graefl-Györffy (1838-1911), ktorá sa veľkou mierou podieľala na zabezpečení finančných prostriedkov na jej výstavbu. Postupom času na kancli pribudli ešte tri budovy, ktoré tak vytvorili základ zamýšľaných Studenopotockých kúpeľov.
Kúpele využívali Prießnitzov prameň, ktorý vyvieral pred chatou Róza a ktorý spomínal už v roku 1862 Friedrich Wilhelm Hildebrandt (1811-1893) vo svojom diele Karpathenbilder. Prameň v roku 1876 upravil UKS vybudovaním malej studničky, do ktorej sa voda z prameňa zachytávala. V roku 1884 UKS chatu predal majiteľovi pozemkov – Spišskosobotskej lesnej spoločnosti. Tá ešte v tom istom roku vedľa chaty postavila hotel Studený potok.
Začiatkom septembra roku 1893 chata Róza vyhorela a v nasledujúcom roku 1894 majiteľ pozemkov vybudoval v blízkosti hotela Studený potok kúpeľný dom a dvojpodlažný Hotel Ružena (maď. Hotel Rózsa / Rózsa szálló). Tieto tri stavby tak vytvorili Studenopotocké kúpele.
Idylicky položenú osadu si obľúbili najmä Nemci a po desaťročia bola obľúbeným miestom básnika Dr. Aurela Henscha (1858-1921), maliara Nándora Katonu (1864-1932) a mnohých ďalších osobností. Po roku 1918 objekty prešli do vlastníctva Tatranskej katolíckej banky v Spišskej Sobote. Tá budovy prenajala najprv Žigmundovi Eichnerovi a potom Hugovi Fillovi. V roku 1921 kúpeľný dom vyhorel a ostatné dve budovy Hugo Filla na jar 1926 zrekonštruoval. Krátky život týchto kúpeľov ukončil 18. februára roku 1927 ničivý požiar hotela Ružena, pri ktorom bol poškodený aj hotel Studený potok. Požiar vypukol vo večerných hodinách, počas strašnej snehovej víchrice. Pozemná lanovka ako aj cesta, ktorá slúžila ako sánkarská dráha z Hrebienka do Smokovca, boli úplne zaviate snehom, takže pomoc z údolia bola vylúčená, mimochodom ani nebolo o pomoc požiadané. Vojenský lyžiarsky kurz, ktorý bol vtedy v hoteli ubytovaný sa pokúšal oheň uhasiť ale bez úspechu, pre nedostatok vody, ktorá v strašnom mraze zamrzla.
Príčinou požiaru bolo vznietenie strešných nosných trámov v dôsledku ich prehriatia. Po požiari Dr. Michal Guhr (1873-1933) odkúpil od banky torzo poslednej budovy, hotela Studený potok, spolu s celými 20 ármi pozemkov s tým, že vyhorené budovy obnoví. Bohužiaľ, Dr. Guhr sa toho už nedožil. Zomiera nečakane 23. augusta 1933.
Už krátko po úmrtí Dr. Guhra, v sobotu 2. septembra 1933, sa zišli verní členovia Karpatského spolku (Karpathenverein), aby si dôstojne uctili pamiatku svojho zosnulého predsedu. Približne dvesto členov pricestovalo z Tatier, ako aj zo všetkých kútov Spiša, z Prešova, Košíc, Rimavskej Soboty a dokonca aj z Budapešti. Mesto Poprad ochotne poskytlo na stretnutie divadelnú sálu Reduty. Na dôstojne vyzdobenom javisku bol umiestnený obraz Dr. Guhra v takmer životnej veľkosti, dielo jeho švagra, jedinečného maliara Andora Borútha (1873-1955). Obraz a javisko vkusne vyzdobili pani Gertrúda Kallivodová (1899-1985) a pani Ilonka Scholtzová. Za predsednícky stôl rady zasadli čestný predseda František Dénes (1845-1934), čestný spolupredseda Ing. Aladár Wein, spolupredsedovia Dr. Karol Florián (1878-1941) a Dr. Tibor Kéler, hlavný tajomník prof. Gyula Andor Hefty (1888-1957) a tajomník Dr. Dezider Reichart (1898-1945). Slávnosť sa začala privítaním rodiny Dr. Guhra a okresného predsedu Michala Haviara, ktorý zastupoval úrady. Potom spolupredseda Dr. Florián predniesol úvodný prejav. Po jeho pôsobivých slovách čestný spolupredseda Ing. Aladár Wein predniesol nasledujúci prejav:
Milí horskí a lyžiarski kamaráti.
Zišli sme sa tu dnes, aby sme si uctili pamiatku jedného z našich najlepších, aby sme sa rozlúčili s naším vodcom, hlavným predsedom Dr. Michalom Guhrom, ktorý odišiel príliš skoro, a aby sme vzdali hold jeho zásluhám o náš spolok.
Na pohrebnom obrade dostal náš rečník, predseda Dr. Karol Florián, len veľmi krátky čas na prejav, takže mohol venovať zosnulému len niekoľko krátkych slov na poslednú rozlúčku, bez toho, aby mohol vzdať hold jeho skvelým zásluhám.
Táto čestná úloha pripadla mne a ja sa pokúsim svojím chabým rečníckym talentom aspoň trochu splniť toto poverenie.
Úloha je to ťažká, a predsa ľahká! Ťažká preto, lebo zásluhy zosnulého o naše Vysoké Tatry, o turistiku, lyžovanie, kúpele, cestovný ruch a náš Karpatský spolok boli také početné a veľké, že by bolo hodné talentu veľkého básnika, aby tu tieto zásluhy vhodným spôsobom zdôraznil. Je to aj ťažké, lebo môj hlas sa chveje smútkom za zosnulým a bojujem so slzami, a predsa ľahké, lebo moje slová vychádzajú z hĺbky môjho srdca, sú pre drahého zosnulého, dobrého priateľa, prijímané s láskou a hlbokou oddanosťou vás všetkých, ktorí ste sa tu zišli, aby ste si uctili jeho pamiatku, a tak mi iste odpustíte, ak táto pocta bude len mojím chatrným vyjadrením a nebude celkom zodpovedať našim citom.
Dr. Guhr bol členom Karpatského spolku už štyri desaťročia, od roku 1893, a odvtedy pôsobil v oblasti cestovného ruchu, keďže svoju kariéru začal v Tatrách ako kúpeľný lekár a tajomník vysokohorského kúpeľného strediska v Tatranskej Polianke. Láska k horám a turistike sa v ňom prebudila už vtedy, inak by si túto kariéru nevybral.
So železnou vytrvalosťou, veľkou šikovnosťou a tvrdou prácou vybudoval počas týchto štyroch desaťročí zo svojej milovanej Tatranskej Polianky svetoznáme kúpeľné stredisko, ale počas tohto obdobia nezabúdal, že zdraví ľudia sa potrebujú zotavovať rovnako ako chorí a že im treba sprístupniť hory. Bolo treba urobiť veľa práce, vybudovať útulne a chodníky, vyznačiť ich, zorganizovať sprievodcov a urobiť ešte mnoho ďalšieho, aby mohol cestovný ruch nadobudnúť také rozmery, aké má dnes.
Dr. Guhr ako rozvážny človek veľmi dobre vedel, že túto prácu nemôže robiť sám, a preto podporoval prácu zainteresovaných spolkov, pričom sa vždy aktívne zúčastňoval na práci nášho Karpatského spolku, ktorého riadnym členom sa stal v roku 1906, ale bol aj jedným zo zakladateľov Budapeštianskeho univerzitného turistického spolku (BETE) v roku 1909, časopisu Turistika a alpinizmus (Turistaság és Alpinizmus) v roku 1910 a Maďarského turistického zväzu (Magyar Turista Szövetség) v roku 1913.
Čas však zahojí každú ranu, nech je akokoľvek hlboká, a ak budeme naďalej spolupracovať v jeho duchu, náš spolok bude naďalej prekvitať a prosperovať.
Drahí horskí a lyžiarski kamaráti! Posledné slová môjho spomienkového prejavu venujem nášmu drahému, dobrému priateľovi a kamarátovi Miškabáčimu, ktorý bol nielen ctiteľom, obdivovateľom, propagátorom Tatier, organizátorom a predsedom spolku, ale aj jedným z najschopnejších z nás, turistom, horolezcom a predovšetkým lyžiarom. Od útleho veku liezol na vrcholy, podnikal dlhé lyžiarske túry a často sme ho stretávali na horách aj v jeho posledných rokoch. Jeho prírodne opálená tvár s odhaleným golierom a zavalitá postava nejavila žiadne známky jeho šiestich desaťročí. Pre každého z nás mal vždy milé slovo a bol vždy dobre naladený. Každý z našich lyžiarov bude s láskou spomínať na milé slová, niekedy aj na ostrú, ale vždy spravodlivú kritiku, ktorú tak majstrovsky zvládal pri odovzdávaní cien.
Uchovajme si ho v pamäti tak, ako sme ho naposledy videli na májových lyžiarskych pretekoch vo Veľkej Studenej doline a potom na Hrebienku pri odovzdávaní cien. Snažme sa byť ako on a uskutočňovať jeho ideály, potom sa na nás zhora, kde už nie je smútok a bolesť, usmeje svojimi láskavými očami a bude s nami spokojný.
My všetci, ktorí sme sa tu zišli, si chceme uctiť jeho pamiatku tým, že budeme spoločne pracovať pre dobro Tatier, Karpatského spolku, turistiky a lyžovania v jeho duchu a podľa jeho myšlienok a ideálov, potom sa jeho meno bude s oddanosťou a úctou spomínať aj v ďalších storočiach.
Úctivé ticho sprevádzalo tieto slová, ktoré pred všetkými prítomnými tak živo pripomenuli nesmrteľného muža. Spolupredseda Dr. Kéler potom povedal nasledovné:
Stratili sme Dr. Guhra a teraz je našou smutnou povinnosťou uctiť si jeho pamiatku. Každý z nás si bude uchovávať jeho pamiatku v srdci, kým bude žiť, ale chceme mu postaviť aj pamätník, ktorý tu zostane aj vtedy, keď tí z nás, ktorí ho poznali, už nebudú medzi nami. Výkonný výbor spolku rozhodol o nasledovnom a získal na to súhlas rodiny:
1. zriadiť v našom Karpatskom múzeu miestnosť Dr. Guhra, v ktorej budeme zhromažďovať všetky spomienkové predmety a diela, ktoré pripomínajú činnosť Dr. Guhra v Karpatskom spolku, ako strojcu, zimného športovca a propagátora turistiky.
2. Miestnosť venovanú Dr. Guhrovi s jeho osobnými vecami zriadi aj rodina v Tatranskej Polianke.
3. Karpatský spolok vybuduje vo Vysokých Tatrách Guhrov mládežnícky domov. Na tento účel zosnulý odkázal spolku časť pozemku vo veľkosti 1-2 árov na Hrebienku. Jeho dedičia sa dohodli na tej časti pozemku, kde stála Róza, bývalá chata Uhorského Karpatského spolku. Rodina Dr. Guhra prisľúbila združeniu dary v celkovej výške 30 000 Kč na dom, ktorý sa tam má postaviť. Tento štedrý dar s vďakou ocení nielen naše združenie, ale aj celá spišská verejnosť. Združenie už získalo množstvo ďalších darov pre fond Dr. Guhra. Dúfame, že doterajšia štedrosť darov inšpiruje našu verejnosť a podarí sa nám dať dohromady dostatočnú sumu na to, aby bol Guhrov mládežnícky domov hodný jeho pamiatky.
4. Fond Dr. Guhra bude použitý na darovanie vecných cien za dobré opisy a obrazy Vysokých Tatier pre spišskú mládež.
Po týchto vyhláseniach vstal predseda Tatranského spolku (Tatraverein, Kežmarská sekcia Karpatenvereinu), profesor Alfréd Grósz (1885-1973), a povedal nasledovné:
Naša sekcia chce vybudovať útulok na Weidau (pozn. redakcie – Pastviny) a už mnoho rokov na to zbiera peniaze. Túto chatu sme chceli nazvať Chata Dr. Guhra. Ak však teraz hlavný spolok postaví navrhovanú útulňu Dr. Guhra, som pripravený navrhnúť výboru našej sekcie, aby dal k dispozícii 20 000 Kč na výstavbu tejto útulne.
Spolupredseda Dr. Kéler vyjadril srdečné poďakovanie združenia za toto veľkorysé vyhlásenie. Dar od Tatranského spolku je o to veľkorysejší, že sa tým zároveň odstraňujú názorové rozdiely, ktoré medzi ním a hlavným spolkom existovali. Hlavný tajomník profesor Hefty potom prečítal nasledujúci list redaktora Karpathen-Post Teodora Sautera:
Vážení páni!
Na programe vášho dnešného zasadnutia je aj zvečnenie pamiatky vášho vysoko zaslúžilého predsedu Dr. Michala Guhra.
Zosnulý sa mimoriadne prelomovo a večne zaslúžil o zavedenie a rozšírenie lyžovania v našich horách.
Priateľské väzby, ktoré ma so zosnulým spájali, a fyzické a duševné účinky lyžovania, ktoré som si veľmi vážil, spôsobujú, že sa mi zdá byť milou povinnosťou zvečniť pamiatku zosnulého veľkého priekopníka lyžovania v našej vlasti.
Preto som sa rozhodol darovať nový pohár Dr. Michala Guhra namiesto pohára pre víťazov na medzinárodných lyžiarskych pretekoch štafiet vo Vysokých Tatrách, ktorý som svojho času daroval a ktorý bude pravdepodobne udelený na ďalších pretekoch. Vyhradzujem si právo na ďalšie oznámenia o povahe tohto daru a zatiaľ vás len prosím, aby ste moje oznámenie vzali na vedomie.
Veľkorysý dar bol ocenený potleskom. Potom profesor Hefty prečítal maďarskú báseň nemenovaného pražského obdivovateľa Dr. Guhra, ktorá jednoduchým, ale úprimným spôsobom vyjadrovala bolesť z jeho odchodu ako pomník lásky, ktorej sa Dr. Guhr tešil aj v najširších kruhoch. Na záver spolupredseda Dr. Karol Florián poďakoval spolku, rodine Dr. Guhra za štedré dary, prednostovi okresného úradu Haviarovi a všetkým hosťom za účasť, mestu Poprad za poskytnutie sály a pani Gertrúde Kallivodovej a Ilonke Scholtzovej za výzdobu sály. Týmto ukončil spomienkové stretnutie.
Výkonný výbor Karpatského spolku zasadal v sobotu 24. februára 1934 vo fajčiarskom salóne kúpeľov Tatranská Polianka. Jedným z prerokovávaných bodov bol aj Ing. Zuberom ako predsedom stavebnej komisie predstavený plán Guhrovho mládežníckeho domova na Hrebienku. Plán navrhoval výstavbu dreveného zrubového domu dlhého 16 m a širokého 4 m na kamenných základoch, so spoločnou nocľahárňou, hospodárskymi miestnosťami a dvoma šesťlôžkovými izbami v cene 90 000 Kč. V rozprave poslanec Andor Nitsch argumentoval, že výstavba by sa mala začať až vtedy, keď bude k dispozícii oveľa vyššia suma. Nakoniec bol návrh na výstavbu vrátený stavebnej komisii s pokynom, aby sa na osobitnom zasadnutí výboru spolu so stavebnou komisiou pripravil konečný plán a zabezpečilo sa aj jeho financovanie.
Dňa 31. marca sa uskutočnila komisionálna obhliadka staveniska osobitným výborom Karpatského spolku, počas ktorej bol prerokovaný a schválený nový plán domova predložený stavebnou komisiou. Predpokladalo sa s výstavbu poschodovej drevenej budovy na kamenných základoch s hospodárskymi miestnosťami a jedálňou na prízemí a nocľahárňou s 36 lôžkami a dvoma menšími izbami po 6 lôžok na poschodí. Vyjasnili sa aj otázky vodného zákona a označenia lokality. Termín začatia stavby Guhrovho mládežníckeho domova na Hrebienku sa stanovil na mesiac máj, na mieste bývalej chaty Róza.
V sobotu 15. septembra 1934 bol počas malej a srdečnej slávnosti na Hrebienku položený základný kameň Guhrovho mládežníckeho domova. Spomienka na nezabudnuteľného predsedu spolku prilákala veľký počet priateľov a obdivovateľov a na slávnosť prišiel aj profesor Alfréd Grósz s členmi svojej sekcie spolku. Ing. Oskar Zuber mal všetko dokonale pripravené. Základové múry už boli položené a čakali na dokončenie. O 17.30 hod. hlavný predseda Dr. Mikuláš Szontagh otvoril slávnosť jednoduchým, ale srdečným prejavom, v ktorom si uctil pamiatku Dr. Guhra a vyzval na jeho nástupníctvo. Hlavný tajomník spolku profesor Hefty potom prečítal zakladajúcu listinu, ktorú podpísali všetci funkcionári spolku a uložili do základného kameňa. Dr. Szontagh potom tromi silnými údermi kladiva položil základný kameň, po čom čestný člen Pavol Stenczel zarecitoval pri tejto príležitosti niekoľko srdečných veršov. Právnik spolku Dr. Alexander Forberger adresoval mládeži slová povzbudenia, v ktorých ju vyzval, aby v duchu Dr. Guhra pestovala a šírila lásku k vlasti a lásku k našim veľkolepým horám a aby ju prenášala najmä do širokého okolia. Miloslav Slavík si v mene ŠKVT uctil pamiatku Dr. Guhra a zdôraznil ochotu spolupracovať v oblasti športu vo vlasteneckom duchu. Slávnosť uzavrel profesor Hefty srdečnými slovami na adresu spoluzakladateľa spolku, čestného predsedu riaditeľa Františka Dénesa, ktorý bol so spolkom spätý 61 rokov, väčšinou vo vedúcej funkcii. Dobrých sto členov spolku potom ešte chvíľu zotrvalo spolu v podnetnej výmene názorov.
Výstavba napredovala rýchlym tempom. Jej hlavným dodávateľom bol Karpatský spolok a samotnú stavbu mal na starosti Ing. Oskar Zuber ako stavbyvedúci.
Do konca októbra bola chata zastrešená a väčšina eternitovej krytiny už bola hotová. Ďalej sa riešili vnútorné obklady a omietky, ktoré predpokladali ukončiť do polovice novembra. Dokončovacie práce potom mali trvať ďalšie 3 až 4 týždne, takže definitívne ukončenie a uvedenie do zimnej prevádzky sa predpokladalo v polovici decembra. V nasledujúcom roku sa mala vyriešiť aj nová verzia prameňov.
Už začiatkom novembra sa konštatovalo, že chata je takmer hotová. Práce v interiéri boli takmer ukončené a pripravené bolo aj nainštalovanie vnútorného zariadenia. Predseda stavebnej komisie Karpatského spolku Ing. Oskar Zuber, pod ktorého vedením sa stavba realizovala, dokončil toto dielo v neuveriteľne krátkom čase. Pod jeho citlivým riadením sa podarilo vykopať aj prameň severne od budovy o štyri metre vyššie, ako predtým vyvieral, takže betónová nádrž, v ktorej sa prameň zachytával, bola vyššie ako podlaha Guhrovho mládežníckeho domova a voda samospádom stekala do vodnej nádrže chaty. Prameň bol taký výdatný, že dokázal pokryť spotrebu až štvornásobne. O prenájme chaty sa rozhodlo na novembrovom zasadnutí výkonného výboru. Za nájomcov boli vybratí Ing. Gabriel Kégel a Bartolomej Duchoň.
Guhrov mládežnícky domov si 28. novembra prezrela oficiálna stavebná komisia okresu Kežmarok pod vedením okresného komisára Alexeja Lejka. Komisia konštatovala, že stavba je v úplnom súlade s plánmi, nemala žiadne výhrady k vyhotoveniu a požiadala o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Exteriér a interiér budovy boli z dreva a v prírodných farbách, aj nábytok v izbách a jedálni bol vyrobený výlučne z miestneho dreva miestnymi remeselníkmi. Za zariadenie domu bola zodpovedná pani Gertrúda Kallivodová. V chate boli v tom čase k dispozícii 4 izby po 4 lôžkach určené aj na bežné pobyty, zatiaľ čo ďalšie dve izby s 8 a 6 lôžkami boli určené hlavne pre mladých ľudí. Chata mala vodovod, elektrické osvetlenie, telefón a svoje služby mala poskytovať okrem klubovej mládeže aj ostatným členom klubu a iným turistom. Domov mal pridelené aj súpisné číslo Stará Lesná (Altwalddorf) 138.
Slávnostné otvorenie Guhrovho mládežníckeho a turistického domova sa uskutočnilo 22. decembra 1934 za prítomnosti členov rodiny Dr. Guhra a približne 100 účastníkov Karpatského spolku. Po príhovore Dr. Mikuláša Szontagha, predsedu spolku, Ing. Oskar Zuber opísal celý priebeh výstavby a potom profesor Alfréd Grósz v inšpiratívnom príhovore k mládeži prevzal budovu v mene Tatravereinu a odovzdal ho nájomcom Gabrielovi Kégelovi a Bartolomejovi Duchoňovi, ktorým zaželal veľa úspechov v ich práci. Slávnosť sa skončila spevom spišskej hymny.
V informácii pre širokú turistickú verejnosť bola chata predstavená takto:
Z tejto novej útulne, postavenej na Hrebienku, je to krátkych 30 minút chôdze do Veľkej Studenej doliny, kde snehové podmienky umožňujú lyžovanie aj v apríli a na Veľkonočné sviatky, dá sa preto očakávať početná návštevnosť. Pre informáciu záujemcov uvádzame ceny za ubytovanie v útulni: 1 lôžko v 4-lôžkovej izbe pre člena KV (Karpathenvereinu): 8 Kč, pre nečlena 14 Kč. 1 lôžko v spoločnej nocľahárni: 6 Kč pre člena KV, 4 Kč pre mládežníckeho člena KV, 10 Kč pre nečlena. V zime stojí kúrenie na izbách 2 Kč, v spoločnej nocľahárni 1 Kč na osobu a deň. Plná penzia na deň s 3 jedlami: v hlavnej sezóne 40 Kč, mimo sezóny 35 Kč.
Predstavenstvo Karpatského spolku zasadalo 18. januára 1935 v Kežmarku. Na ňom Ing. Oskar Zuber informoval prítomných, že zabezpečil oslobodenie Guhrovho mládežníckeho domova od domovej dane na 15 rokov, od 1. januára 1935. Informoval tiež o uzavretí vyúčtovania výstavby chaty, ktoré ukázalo, že chýba približne 30 000 Kč za stavebné práce.
Chata v podobe po dokončení z roku 1934 bola takto realizovaná z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Výstavba v tom čase stála 120 000 Kč ale čoskoro sa ukázalo, že táto polovičná stavba nepostačuje na výnosné vedenie podniku. Počas prvého roka prevádzky sa chata stala veľmi populárnou a pre také množstvo návštevníkov bola jestvujúca jedáleň príliš malá. Preto už v apríli 1936 bolo spolkom rozhodnuté, že sa chata rozšíri. Druhá etapa výstavby počítala s prístavbou jedálne priliehajúcej k budove z juhovýchodnej strany so 4 dvojlôžkovými izbami nad ňou. Zároveň sa mala vybudovať aj kúpeľňa, umyváreň a druhá spoločná toaleta ako aj dve spoločné nocľahárne pre 16 osôb a obytná miestnosť pre personál pod strechou. Náklady na prístavbu sa odhadovali na 130 000 Kč a stavbu mal znova realizovať Ing. Oskar Zuber. Nakoniec sa potrebné finančné prostriedky podarilo získať v podobe hotovostnej zálohy od nájomníkov vo výške 60 000 Kč a pôžičky vo výške zvyšných 60 000 Kč, za ktorej úroky a amortizáciu vo výške 8 000 Kč ručili nájomníci. Nájomná zmluva sa preto predĺžila o 16 rokov do roku 1955.
Po vyriešení finančného zabezpečenia stavby sa práce začali 1. mája 1936 a kompletne dokončená stavba bola do polovice júla. Preto už v sobotu 18. júla mohol Karpatský spolok opäť osláviť krásny sviatok. Na pamiatku svojho nezabudnuteľného záchrancu a hlavného predsedu Dr. Michala Guhra bol v rámci krásnej oslavy odovzdaný svojmu účelu Guhrov mládežnícky a turistický domov, ktorý bol podľa plánu kompletne dokončený. Stavbu opäť realizoval predseda stavebnej komisie Karpatského spolku, Ing. Oskar Zuber. Celkové náklady na výstavbu predstavovali 177 163,45 Kč.
Na slávnostnom otvorení sa zišlo približne sto členov a priateľov spolku. V otváracom príhovore, ktorý predniesol zo schodov jedálne, hlavný predseda Dr. Mikuláš Szontagh privítal okresného náčelníka Dr. Braveného, okresného lekára Dr. Kalivodu, okresného aktuára Poliaka, okresného inžiniera stavebného radcu Šmoka a okresného notára Slavkovského. Potom privítal celú rodinu Dr. Guhra na čele s generálnym riaditeľom Edmundom Kolosom, potom zástupcov Karpatského spolku z Košíc, Prešova, Levoče, Spišskej Novej Vsi, Popradu, Kežmarku a tatranských kúpeľov; napokon početných milých hostí, krajanov z Prahy, Bratislavy, Debrecína, Budapešti atď.. Dr. Szontagh pripomenul, že spolok pracoval v duchu Dr. Guhra, keď vytvoril nový, útulný domov pre členov, spolkovú mládež a všetkých návštevníkov Vysokých Tatier. Srdečne sa poďakoval rodine Dr. Guhra za stálu podporu záujmov spolku a verejného blaha a potom sa poďakoval predsedovi stavebného výboru Ing. Oskarovi Zuberovi, ktorý sa zaslúžil o výstavbu domova a s nekonečnou láskou a starostlivosťou opäť vytvoril pre spolok budovu, ktorá je cťou preň i pre celý tatranský región. Vyzval prítomných mladých ľudí, aby nasledovali príklad súčasnej generácie v duchu Dr. Guhra, v nezištnej práci pre naše hory, pre našu vlasť.
Ing. Zuber podrobne informoval o histórii výstavby budovy, o nákladoch na výstavbu a zároveň vyslovil poďakovanie všetkým, ktorí sa dodávateľsky podieľali na jej výstavbe, najmä mestu Kežmarok, drevárskej firme z Kežmarku, a napokon všetkým svojim zamestnancom na čele s majstrom Štefanom Klotzokom za horlivú a láskavú realizáciu stavby.
Dôstojnú slávnosť ukončil krátkym príhovorom hlavný tajomník profesor Hefty, ktorý predniesol prijaté písomné pozdravy a vyzval prítomných, aby aktívne podporovali návštevy útulku.
Na zasadnutí výkonného výboru Karpathenvereinu, ktoré sa konalo 8. decembra 1936 v hoteli Payer v Poprade, Ing. Oskar Zuber informoval prítomných, že zabezpečil poistenie Guhrovho mládežníckeho domova proti požiaru s poistnou sumou 300 000 Kč.
Po vojne chatu prevzal Klub slovenských turistov a lyžiarov a v roku 1946 ju premenoval na Bilíkovu chatu. Tento názov na počesť lyžiara a pretekára Pavla Bilíka (1916-1944), ktorého Nemci ako účastníka SNP zajali pri Starom Smokovci a 7. septembra 1944 v Kežmarku popravili, nesie dodnes.
Zdroje: Turistik, alpinismus, wintersport | Karpathen Post | DieKarpathen | ročenky UKS | Szepesi Hiradó
Napísať komentár