V Slovenskom raji taktiež koncom 19. storočia začali ľudia objavovať čaro prírody a logicky nasledovalo postupné sprístupňovanie rôznych roklín či tiesňav.
Zvyšujúci sa záujem si žiadal aj stavbu prvých provizórnych útulní, v ktorých by mohli vyčerpaní turisti prečkať noc, prípadne oddýchnuť počas túry, no treba poznamenať, že išlo skôr len o také prístrešky.
24. septembra 1922 spišskonovoveský odbor Karpatského spolku postavil už útulňu, ktorá spĺňala aké – také parametre útulní a nazvali ju podľa vtedajšieho predsedu Bélu Hajtsa.
Béla alebo Vojtech Hajts sa narodil 11. januára 1872 a zomrel 11. septembra 1926. Za svoj život stihol urobiť kus práce pre rozvoj turistiky v Slovenskom raji, dokonca podľa niektorých zdrojov, aj názov Slovenský raj mu vymyslel on. V observatóriu v Spišskej Novej Vsi, ktoré založil, spozoroval v roku 1910 Halleyovu kométu.
Hajtsova útulňa mala prízemie a povalu, spalo sa na pričniach a po dvoch rokoch, čiže v 1924, k nej pristavili aj väčší prístrešok, ktorý poslúžil veľmi dobre, najmä v nepriaznivom počasí.
Útulňa slúžila prakticky až dokým sa neďaleko nej nepostavila veľká chata na Kláštorisku (1926). Turisti ju využívali stále menej a menej, až kým úplne neschátrala a nerozpadla sa.
Zdroj: Ako vznikali turistické chaty a útulne (Ladislav Khandl, Ernest Rusnák, Eva Potočná) | wikimedia.org | magas-tatra.info
Napísať komentár