Hrnčiríkova chata

Hrnčírikova chata patrila medzi najvýznamnejšie turistické objekty hornonitrianskeho regiónu. Vyrástla na lúčnatom priestranstve pod Bralovou skalou, niekoľko stoviek metrov nad železničným viaduktom na Remate. Výstavbu zabezpečilo stavebné oddelenie firmy Baťa v rokoch 1945 až 1946 a výsledkom bola moderná dvojpodlažná budova určená turistom a milovníkom prírody.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 17. marca 1946 za veľkej účasti turistov z Baťovian, Prievidze, Handlovej a okolia. Na otvorení vystúpili predstavitelia Klubu slovenských turistov a lyžiarov, ktorí vzdali hold Eduardovi Hrnčírikovi. Práve po ňom dostala chata svoje meno. Eduard Hrnčírik bol jedným zo zakladateľov turistického odboru v Baťovanoch a hlavným iniciátorom výstavby chaty. Patril medzi výrazné osobnosti turistického a športového života v meste a významne sa zaslúžil o rozvoj organizovanej turistiky v regióne. Jeho osud bol tragický – po potlačení Slovenského národného povstania ho v októbri 1944 nemecké jednotky odviedli zo Zvolena a zavraždili na dodnes neznámom mieste. Chata, ktorú pomáhal pripravovať, sa tak stala zároveň pamätníkom jeho života a práce.

Objekt vlastnil odbor KSTL v Baťovanoch a jeho nájomcom sa stal Peter Voštiar z Ráztočna. Chata bola otvorená počas celého roka. Mala päť izieb a kapacitu 38 lôžok. Ubytovanie tvorili dve spoločné nocľahárne, dve štvorposteľové izby a jedna dvojposteľová izba. Na svoju dobu ponúkala nadštandardné vybavenie vrátane elektrického osvetlenia a vodovodu. V prípade potreby sa v nej mohlo ubytovať až sedemdesiat návštevníkov. Denná penzia stála 99 korún československých.

Okolie chaty poskytovalo výborné možnosti na turistiku aj lyžovanie. Peší návštevníci smerovali najmä na Bralovú skalu s rozsiahlymi výhľadmi na Hornú Nitru, zatiaľ čo lyžiarov lákali odlesnené svahy v okolí Rematy. Práve povojnové obdobie znamenalo začiatok výraznejšieho rozvoja tejto oblasti. Remata sa postupne menila z horskej osady na vyhľadávané rekreačné stredisko, ktoré navštevovali turisti z celého regiónu.

Po zániku KSTL v roku 1949 prešla chata do správy baní a dostala nový názov Chata Baník na Remate. Nový vlastník pri pôvodnej budove postupne vybudoval väčší rekreačný objekt, ktorý bol s Hrnčírikovou chatou prepojený. Nová Chata Baník ponúkala vyšší komfort a väčšiu kapacitu, zatiaľ čo pôvodná budova sa postupne dostala do úzadia a slúžila už len ako doplnkový objekt. V okolí oboch stavieb vznikali ďalšie zariadenia – športoviská, kúpalisko, rekreačné chatky a neskôr aj lyžiarske vleky. Remata sa tak stala jedným z najvýznamnejších stredísk cestovného ruchu na Hornej Nitre.

Definitívny koniec Hrnčírikovej chaty prišiel v roku 1996. Pri rozsiahlej prestavbe celého rekreačného areálu bola spolu s ďalšími staršími objektmi zbúraná. Na jej mieste vznikol nový hotelový komplex Remata, ktorý slúži návštevníkom dodnes. Z pôvodnej chaty tak nezostalo nič okrem fotografií, dobových správ a spomienok pamätníkov. Napriek tomu zostáva významnou súčasťou histórie turistiky na Hornej Nitre, pretože práve ona stála pri zrode rekreačného strediska, ktoré sa v nasledujúcich desaťročiach stalo známym po celom Slovensku.