Smrťou Eduarda Kégela staršieho v roku 1911 v histórii „Panstva Javorina“ kniežaťa Hohenloheho končí jedna významná kapitola. Myslím si, že asi jeho najvýznamnejšia. Lesník Kégel na základe svojich rozhodnutí z upadajúceho a v problémoch sa zmietajúceho majetku baróna Salamon de Alap (so sídlom v Nedeci) najskôr konsoliduje situáciu, vlastným peňažným vkladom a angažovanosťou predíde jeho úplnému krachu a zároveň miestnym obyvateľom Javoriny opätovne zabezpečí ich jediný zdroj obživy, prácu na majetku a v lesoch baróna. Pripraví aj pôdu na predaj uvedeného majetku, ktorého sa rod Salamon chce už dlhšie zbaviť. Diplomatickým jednaním prelomí počiatočné váhanie a nedôveru nového potencionálneho kupca pozemkov Panstva Javorina. Jeho novým majiteľom sa takto v roku 1879 stáva pruské knieža, jeden z najbohatších ľudí vtedajšej Európy, Christián Kraft von Hohenlohe de Oehringen.
Dôvera v človeka samotného, v jeho schopnosti a v neposlednom rade prístup k práci bola základom dobrého fugovania chodu Správy panstva Javorina. Môžeme povedať, že knieža Hohenlohe tú dôveru k rodine Kégel prechovával počas celého svojho pôsobenia v tom dobre ukrytom, no malebnom kúte severovýchodnej časti Tatier a Spiša. Riaditeľ správy Eduard Kégel, blížiac sa vekom k šesťdesiatke, začína so súhlasom majiteľa pripravovať svojho nástupcu. Stáva sa ním jeho jediný syn…
Árpád Kégel starší sa narodil pred 150 rokmi, 17. júla 1875 ako posledné dieťa Eduarda a Márie Kégel už v Javorine. Zhruba 4 roky po prevzatí náročnej funkcie správcu majetkov rodu Salamon v Javorine v roku 1871. Otec určite do neho vkladal nádeje, syn ho jednoznačne nesklamal. Vyštudoval prestížne vysoké školy, Hospodársku akadémiu v Magyaróváre a Vysokú obchodnú školu v Lipsku (Ivan Bohuš st., Tatry 4/1999). V roku 1899 nastupuje na javorinskú správu ako adjunkt, v roku 1910 po odchode otca do dôchodku sa stáva správcom javorinských majetkov kniežaťa Hohenloheho.
Môžeme len polemizovať, že mal k riadeniu hospodárenia už iný prístup ako jeho otec. Skôr pokračuje v jeho práci. Začína svoje pôsobenie vo funkcii správcu v novopostavenej budove správy, ktorú stručne vo svojich pamätiach opisuje jeho dcéra Eva: „Nová administratívna budova v Javorine bola postavená na mieste starej budovy v roku 1910. Bola to veľmi pekná, priestranná drevenica. Zariadená ústredným kúrením, vodovodom, parketami, otapetovanými stenami. Teda so všetkým komfortom, ktorý na tú dobu nebol ešte samozrejmosťou. Budova pozostávala zo 4 veľkých kancelárskych priestorov, z budovy veľkého archívu, ktorá ako jediná celá bola vybudovaná už z tehál, aby bola istota, že bude dostatočne bezpečná v prípade vlámania alebo požiaru. V dome bolo aj 8 hosťovských izieb a riaditeľský byt s 8 izbami, kúpeľňou, 4 toaletami a veľkou krytou verandou.“
Je nutné konštatovať, že „Panstvo Javorina“ sa za vedenia nového správcu Árpáda Kégela rozrástlo, čo sa týka rozlohy a lokalít. Nové územia a majetky od roku 1910 nakupoval z poverenia kniežaťa už riaditeľ Arpád Kégel. Od baróna Mariássyho kúpil Popradské pleso, Vyšné Hágy a okolité pozemky. V Maďarsku bolo kúpené panstvo Somogyszob o rozlohe približne 10000 hektárov. Boli to aj polia, aj rozsiahle lesy neďaleko Balatonu. Polia na pieščitej pôde boli bezcenné, ale lesy ako poľovný revír mali pre knieža vysokú cenu.
Árpád Kégel však predovšetkým naďalej zveľaďoval zvernicu v Javorine, ktorej stavy dosiahli vrchol práve za jeho pôsobenia, a to v roku 1912. Bohužiaľ celú situáciu na „Panstve Javorina“ v nasledujúcich rokoch zhoršilo vypuknutie 1. svetovej vojny. Súvisiaci stav v celej Európe nepridal na prosperite tohto poľovného revíru. Napriek snahe správcu panstva Arpáda Kégela st. jeho rozvoj stagnuje a už nikdy nedosiahol predvojnovú úroveň. Po skončení vojny mnoho rokov bojuje zo silnejúcim pytliactvom zo strany miestneho a poľského obyvateľstva, rieši delimitáciu hraníc v rámci medzinárodnej komisie v roku 1921. Nemali by sme zabúdať ani na turistov a horolezcov. Správca Kégel bol známy svojou ústretovosťou a pohostinnosťou, ktorou napomáhal aj rozvíjajúcemu sa turistickému ruchu a horolozectvu.
Z tejto doby sa v rodine zachoval dobový horolozecký sprievodca z pera právnika Dr. Júliusa (Gyulu) Komarnickeho z Budapešti, ním venovaný správcovi panstva, kde je dopísané poďakovanie za roky poskytovania pomoci, pohostinnosti a útočišťa, venované jemu a jeho priateľom horolezcom ako v lete, tak aj v zime pri podnikaní prvých vážnych výstupov a prvovýstupov v stenách tatranských štítov, dostupných práve z Javoriny a z Lysej Poľany … hoci samotný Arpád Kégel st. nebol priamo „vyznávačom“ tohto rozvíjajúceho sa športu, svoje deti odmalička viedol a učil k pohybu v horách. Predovšetkým deti – Arpád ml., a hlavne najmladší Gabriel a Eva, sa stali výkonnými lezcami a hlavne výbornými lyžiarmi.
Árpád Kégel bol ženatý s Gabrielou Szaniszló (1879-1933). Sobáš mali 21. apríla 1901 v obci Kaba (štatút mesta Kaba získala až 21. júla 2003). Je potrebné opraviť údaj pána Ivana Bohuša st., že bola Slovenkou. Pochádzala z Békešskej župy v Maďarsku. Narodila sa v obci Mezőgyán, 70 km od mesta Debrecén (Slovakiana, sčítacie hárky 1930 Javorina, dom č. 1). Ako píše jeho dcéra Eva vo svojich pamätiach, jej otec Árpád Kégel st. ako absolvent Hospodárskej akadémie v Mosonmagyaróvári ako praktikant pôsobil na farme grófa Zichyho v usadlosti Tetétlen. V susednej obci Kaba sa zoznámil s mladou dámou, Gabrielou Szaniszló, ktorej otec, kedysi farár reformovanej cirkvi a úspešný statkár, už v tom čase nežil.
Postupne sa im narodilo 5 detí: Gabriella (1902–1928), Árpád ml. (1904-1992), Eduard ml. (1905-1936), Gabriel (1906–1980) a nakoniec Eva (1910-1976). Spomínajúc deti Árpáda Kégela, rodina bola známa tým, že každé dieťa malo svoju „prezývku“, ktorou bolo známe aj medzi rovesníkmi a či neskôr priateľmi. Gabriella bola „Baba“, Árpád ml. „Buba“, Ede ml. „Csotka“, Gabriel bol „Petár“ a Eva „Puppe“…
Najstaršia dcéra Gabriella sa vydala v Javorine 8. januára 1921 za Ing. Eugena Piovacsyho (1878-1928), banského inžiniéra, správcu horskej banskej usadlosti Mariahuta neďaleko Gelnice. Eugen Piovarcsy pochádzal zo známej spišskej baníckej rodiny z Bindta, už raz bol ženatý a mal skoro dospelé deti. S Gabriellou mali jedinú dcéru Gizellu.
Manželia zahynuli tragicky pri železničnom nešťastí 10. júna 1928 neďaleko Norimbergu. Sirotu Gizellu (1921-2008) vychovávali starí rodičia, absolvovala kežmarské gymnázium, v roku 1943 sa vydala za lekára z Kežmarku, Dr. Eleméra Würschinga (1912-?), už po vojne v Nemecku v exile sa im narodili dve deti, Christl (*1952) a Susanne (*1953).
Syn Árpád Kégel mladší absolvoval vysokú školu v Debrecíne, bol poľnohospodárskym inžinierom, ako čerstvý absolvent nastupuje na majetky kniežaťa Hohenloheho v Maďarskom Somogyszobe (Šomodská župa), kde pracuje spolu s lesným inžinierom Karolom Kummerom z Nižných Sloviniek. Árpád ml. sa časom stáva správcom týchto majetkov, v roku 1932 sa ožení s Annou Béky (prezývka Panny) z mesta Keszthely, neskôr s rodinou žije v meste Ostrihom, pracuje ako správca cirkevných majetkov biskupstva.
Ďaľší syn Eduard ml. pracuje ako inžinier-poľnohospodár a správca majetkov rodiny Pawlikowski na Podhalí v Poľsku (Ivan Bohuš, Tatry 4/1999), 3. júna 1935 dobrovoľne „odišiel zo sveta”, spáchajúc samovraždu. Jeho mladším súrodencom, bratovi Gabrielovi a sestre Eve sa stručne budeme venovať v nasledujúcich častiach spomienok na rodinu Kégel.
Árpád Kégel starší zomiera pomerne mladý s podlomeným zdravím v sanatóriu v Tatranskej Polianke 28. januára 1929 vo veku nedožitých 54 rokov. Je pochovaný v rodinnej hrobke (postavenej Eduardom Kégelom v roku 1891) na cintoríne v Javorine, kde spočinul s rodičmi, pár krokov od hrobov kniežaťa Hohenloheho a sestry Gabriely s manželom Eugenom. Na majetkoch kniežaťa Hohenloheho pracoval zodpovedne 30 rokov. Povahovo snáď odlišný od svojho otca, no svoju prácu vykonával k maximálnej spokojnosti svojho zamestnávateľa.
Na miesto zosnulého Árpáda Kégela st. nastupuje lesný inžinier v zrelom veku a to Karol Kummer mladší, ktorý predtým pracoval na majetkoch kniežaťa v maďarskom Somogyszobe… Na záver článku ešte zaujímavé fotografie, na ktorých som zachytil okolie zámočku v Javorine a budovy Správy panstva Javorina tak, ako ich poznáme v súčasnosti.
Zdroje fotografií, textov a údajov :
• fotografie: rodinný archív rodiny Kégel – Zsembery a internet, autor príspevku
• spomienky dcéry Árpáda Kégela st. Evy Kégel – Kummer – Komory poskytla rodina Kégel-Zsembery
• periodikum TANAPu TATRY č.4/1999 – Ivan Bohuš – „Kégelovci a Vysoké Tatry“
• familysearch, Slovakiana – Súpis obyvateľstva Javorina 1930
• osobný archív autora príspevku a Internet ako zdroj jednej fotografie s popisom
Jožko , si úžasný. Nám sa to ľahko a v pohode číta a ani si neuvedomujeme, koľko tvojej mravenčej práce sa skrýva za prečítaným textom. Ďakujeme.
Ďakujem, Tvoj a váš záujem je pre mňa najväčšou odmenou !