Smrťou správcu „Panstva Javorina„ Árpáda Kégela st. v januári 1929 končí ďalšia významná kapitola v jeho histórii. Na miesto zosnulého správcu nastupuje človek v zrelom veku, Ing. Karol Kummer mladší, rodák z Nižných Sloviniek na Spiši, ktorý predtým pracoval na majetkoch kniežaťa v maďarskom Somogyszobe. Syn Karola Kummera st., niekdajšieho hlavného lesného majstra na lesných majetkoch grófa Mariássyho so sídlom vo Vyšných Hágoch.
Ing. Karol Kummer – Komory – posledný správca Hohenloheho majetkov v Javorine
(*3. máj 1888 Nižné Slovinky – † 3. december 1965 Spišské Vlachy, pohreb tamtiež 6. decembra 1965)
Vrchný lesný majster grófa Mariássyho Karol Kummer st. (1847-1936) so sídlom vo Vyšných Hágoch ako skúsený znalec prostredia a krajiny pod Vysokými Tatrami v roku 1879 vypracoval trasu dnešnej „Cesty Slobody” z Vyšných Hágov do Tatranskej Kotliny na základe podkladov Dr. Mikuláša Szontágha z Nového Smokovca (1843-1899) a Alexandra Münnicha (1843-1918) zo Spišskej Novej Vsi. Neskôr, zrejme už od roku 1886, bol správcom lesných majetkov rodiny Csáky so sídlom v Nižných Slovinkách, kde sa mu narodil syn Karol. Ten mal ešte sestry Júliu a Margarethu. Jeho manželkou bola Júlia Stadler (1860-1939) z Popradu. Bol známy svojou dobrosrdečnou, veselou povahou a mal rád humor. Tento vynikajúci botanik a znalec prírody bol fundovaným poradcom a zároveň mecénom mnohých múzeí na Spiši… Zomrel 7. februára 1936. Ako zaujímavosť uvádzame, že jeho dcéra Júlia (Juliška) sa 6. septembra 1910 vydala za dobrého znalca Tatier – chatára, horolezca, Dr. Kolomana Förstera (*29. júl 1885 Spišské Vlachy – †24. september 1971 Zirc), neskoršieho primátora miest Poprad a Salgótarián a mimochodom – dobrého priateľa Alfréda Grósza z Kežmarku. Karol Kummer st. neskôr určitý čas pôsobil a žil s rodinou v obci Kľuknava, nakoniec si kúpil veľký dom na hlavnom námestí mesta Spišské Vlachy, kde mal aj svoju pracovnú kanceláriu.
Jeho syn Karol vo veku 10 rokov v rokoch 1898-1899 absolvoval 1. ročník na historickom Evanjelickom kolégiu v Prešove (rodina Kummer bola rímsko-katolického vierovyznania). Následne prestupuje na známe Evanjelické gymnázium v Spišskej Novej Vsi a počnúc školským rokom 1899-1900 pokračuje v štúdiách už na tejto inštitúcii. Po stredoškolských štúdiách ďalej študuje a promuje na Obchodnej akadémii vo Viedni. Nasledovala prvá svetová vojna a ako dôstojník horských strelcov bojuje na ruskom fronte, kde po ťažkom zranení z roku 1914 ho v roku 1915 demobilizujú. Zachytili sme zmienku, že následne pracoval ako úradník v Rešickej banskej spoločnosti a aj v železiarňach mesta Krompachy.
Ing. Karol Kummer od roku 1921 pracoval na panstve kniežaťa Hohenloheho v Maďarsku, v Somogyszobe, kde bol neskôr riaditeľom Árpád Kégel mladší (1904-1992) z Javoriny. Karol Kummer sa za pomoci samotného riaditeľa javorinského panstva Árpáda Kégela staršieho snažil o to, aby ho knieža preložilo na panstvo Javorina, aby bol bližšie k starnúcim rodičom, žijúcim v Spišských Vlachoch. Podarilo sa to, od 1. októbra 1924 Ing. Karol Kummer začal pracovať na riaditeľstve Javorina ako účtovník. Po smrti riaditeľa panstva Árpáda Kégela staršieho v roku 1929 bol práve Ing. Karol Kummer menovaný dedičmi panstva za riaditeľa majetku. Ing. Karol Kummer sa po rokoch stal aj zaťom vtedy už nebohého správcu Árpáda Kégela st..
7. apríla 1931 si v Javorine totiž vzal za manželku Evu Kégel (*3. máj 1910 Javorina – †28. september 1976 Spišské Vlachy). Eva bola posledným dieťaťom Árpáda Kégela (*17. júl 1875 Javorina – †28. január 1929 Tatranská Polianka) a Gabriely Szaniszló (*9. jún 1879 Mezőgyán – †19. november 1933 Javorina).
Na základnú školu Eva chodila do Spišskej Belej, následne absolvovala stredoškolské štúdiá – 4 triedy gymnázia súkromne, so záverečnými skúškami na gymnáziu v Rimavskej Sobote.
Nasledujúce vety patria priamo Eve, ktorá vo svojich pamätiach napísala:
,,Nakoniec som to urobila preto, aby rodičia nezostali doma sami bez detí. Moja najstaršia sestra bola vydatá a moji traja bratia chodili na strednú školu v Rimavskej Sobote. Tiež som tam chodila robiť skúšky. Bola to najbližšia maďarsky hovoriaca stredná škola (rodina Kégel sa hlásila k maďarskej národnosti). Jej riaditeľom bol ujo Ödön (Edmund) Loysch, spolužiak môjho otca, boli dobrými priateľmi. Riaditeľ Loysch sa narodil v Kežmarku. Mal tri deti. Syn Ödön bol starší ako my, dcéra Edit navštevovala rovnakú triedu ako Árpád a Ede. Dcéra Lili, s ktorou ma spájalo veľké a úprimné priateľstvo, chodila tri ročníky nižšie ako môj brat Gábor. Na skúškach som vždy bývala u rodiny Loysch, naopak Lili bola často na prázdninách u nás v Javorine“
„Ako súkromná študentka som mala v Javorine každý rok iného učiteľa. Boli to väčšinou jedinci, ktorí potrebovali vysokohorský vzduch a dobrú starostlivosť zo zdravotného hľadiska. Po ukončení strednej školy som odišla do Guneschovho inštitútu vo Viedni, kde som absolvovala ďalší vzdelávací kurz, ktorý trval rok. Predmety: nemčina, angličtina, francúzsky jazyk, literatúra, dejiny umenia v kombinácii s návštevou pamiatok a múzeí. Po roku som prešla na praktickejšiu školu – školu gymnastiky, aby som mala nejaké profesné zameranie. Bola to trojročná škola. Zmaturovala som za 2 roky tak, že praktickú časť robili moji súkromní učitelia ako so súkromným študentom. Skúšky som absolvovala na spomínanej škole. Moja kvalifikácia (dnes: učiteľ telesnej výchovy, gymnastiky) bola ukončená, pretože moja sestra Gabriela zahynula spolu s manželom Ing. Eugenom Piovacsym a po šiestich mesiacoch zomrel aj môj otec. Tak som musela zostať doma, ale potom som išla na ďalší rok do Viedne, so svojou osirelou neterou Gizelou Piovarcsy (1921-2008). Moja ovdovelá matka veľmi ťažko znášala smrť manžela, až sa jej psychický stav zhoršil natoľko, že som sa z Viedne znova musela vrátiť domov.
7. apríla 1931 som sa vydala za Károlya (Karola) Kummera, riaditeľa panstva Javorina. Po otcovej smrti v roku 1929 ho majiteľ, princ August von Hohenlohe poveril správou majetku. Keďže Karol Kummer v prvej svetovej vojne získal zlatú medailu za chrabrosť, v roku 1943 bol inaugurovaný ako „udatný s titulom vitéz “, ale jeho meno muselo byť pomaďarčené a zmenené na Komory. (Zmienku o jeho vyznamenaní prináša Karpathen Post 1915 36/30/4, kde sa uvádza, že poručík 11. prápora horských strelcov Karl Kummer, syn hlavného lesného majstra zo Spišských Vlách rovnakého mena bol v júli 1915 vyznamenaný zlatou medailou za statočnosť)
Môj manžel prišiel do Javoriny v roku 1924, na pozíciu účtovníka, preložili ho z kniežacieho panstva v Somogyszobe. On sám sa snažil dostať na “Hornú zem”, aby mohol byť nablízku svojim rodičom, žijúcim v Szepesolaszi – Spišských Vlachoch. Od roku 1921 bol v Somogyszobe a môj otec ako riaditeľ panstva ho často navštevoval a vybavoval mu preloženie do Javoriny. V roku 1926 došlo na panstve k veľkej zmene, zomrel starý princ Christian Kraft Hohenlohe Oeringen. Princ zomrel na rakovinu konečníka v Somogyszobe a bol uložený na posledný odpočinok v Javorine, vedľa svojej partnerky grófky Lubraniec Damskej. Pohreb sa konal s veľkou pietou. Na pohrebe sa zúčastnilo mnoho členov princovej rodiny. V poslednej fáze princovej choroby v Somogyszobe, ako aj pohreb, môjho otca veľmi unavili, pretože sa o všetko musel postarať. Pohrebný sprievod zorganizovali môj brat Árpád Kégel a Károly Kummer. Môj otec, ktorý už v tom čase nebol zdravý, bol tak unavený, že hneď po pohrebe zaľahol do postele. Dedičom súkromných majetkov Javorina a Somogyszob sa stal synovec zosnulého kniežaťa, August von Hohenlohe.”
Ing. Karol Kummer – Komory, posledný správca majetku Hohenlohe zabezpečil fyzicky aj účtovne prevod majetkov dedičov kniežaťa z Vyšných Hágov a Javoriny po ich predaji Československému štátu v rokoch 1928-1936. Zabezpečoval aj následné vysťahovanie služobných priestorov a aj služobného bytu na správe v Javorine.
Nenápadný, tichý milovník prírody a lesa, excelentný strelec a poľovník. V auguste roku 1927 sa napríklad na pokyn kniežaťa Augusta von Hohenlohe za jeho osobnej účasti organizoval lov na agresívnu medvedicu s dvoma mláďatami, ktorá týždne terorizovala a napádala v okolí Javoriny turistov, personál správy a pastierku z Jurgowa dokonca zabila. Pri odchyte mláďat medvedica zaútočila na Ing. Kummera, našťastie presná rana z pušky kolegu Schönauera ju zabila. Bol veľkým a zdatným milovníkom hôr, zvlášť Vysokých Tatier. Zároveň bol horským záchranárom, vedúcim záchrannej stanice v Javorine, dobrým lyžiarom. Pamätný je jeho prechod na lyžiach v zime 1930, keď 30. marca v skupine s priateľmi Eduardom Kégelom ml., Ľudovítom Rokfalussym, Barthlomäusom Duchonom (Javorina) zo Zakopaného vystúpili cez Halu Gasienicowu a cez Suché a Hladké sedlo na Beskid.
Po smrti Christiana Hohenloheho daroval knieža August rodine Kégelovcov krásny štvorizbový rodinný dom v Javorine ako dar za ich vynikajúcu prácu počas viac ako polstoročia. Žiaľ, tento dom bol v roku 1949 po druhej svetovej vojne znárodnený československým štátom bez akejkoľvek náhrady.
V adresári blízkeho priateľa Ing. Karola Kummera-Komoryho, Alfréda Grósza nachádzame jeho ďalšie pôsobiská … lesná správa v obci Východná, keď javorinské majetky ako majetok štátu ČSR spravovala určitý čas Lesná správa ŠL vo Východnej a vtedy ho dedič majetkov August von Hohenlohe-Öhringen vymenoval (v apríli roku 1938) za vrchného tajomníka majetkov v Somogyszobe. Potom žil s manželkou Evou niekedy pred rokom 1950 v usadlosti Železnô v Nízkych Tatrách, zrejme tam aj pracoval. Nakoniec sa usadil s manželkou na Spiši v dome svojho otca, v Spišských Vlachoch.
Deti nemali, Karol bol na dôchodku, Eva mladšia od manžela o 22 rokov ešte pracovala ako účtovníčka. Ing. Karol Kummer – Komory okolo roku 1958 prekonal rakovinu žalúdka a po operácii sa cítil dobre a bol v presvedčení, že bude v poriadku. V roku 1965 sa však rakovina a s ňou neznesiteľné bolesti vrátili, odmietol ďalej trpieť a vyriešil to liekmi – “dobrovoľným odchodom” z pozemského života.
Bol to obľúbený človek, priateľ a spoločník. Na pohrebe na sviatok Sv. Mikuláša 1965 sa s ním na miestnom cintoríne vo Spišských Vlachoch lúčilo množstvo ľudí, predovšetkým priatelia z hôr…
prevzaté z listu Alfréda Grósza, datovaného 14. decembra 1965 spoločnému priateľovi Dr. Júliusovi (Gyulovi) Komarnickemu do jeho “vyhnanstva” v meste Erk:
„Chcem Ti oznámiť, že 6. tohto mesiaca som bol na pohrebe Karcsiho Kummera-Komoryho v Szepesolaszi (Spišské Vlachy). Pred siedmimi rokmi podstúpil operáciu rakoviny. Odvtedy bol v remisii, ale túto jeseň cítil, že sa rakovina vrátila. V zúfalstve sa otrávil. Rozlúčil som sa s ním v maďarčine v mene jeho priateľov z Vysokých Tatier. Bola tam aj Dida Sztáray (grófka Sztáray). Adresa Karcsiho manželky, K. Eva, Spišské Vlachy, Národného povstania č. 74″
Manželka Eva sa s tým, čo sa stalo a so samotou vo veľkom opustenom dome nedokázala zmieriť. Pracovala ešte krátku dobu, aby mohla odísť do dôchodku, predala dom a posledné roky života prežila v kláštore vo Spišskom Podhradí, ktorý ju prichýlil. Do milovaných Tatier a Javoriny sa už nikdy nevrátila. Zomrela v tichosti, pomerne mladá, 28. septembra 1976 vo veku 66 rokov. Je pochovaná spolu s manželom a rodinou Kummer na cintoríne v Spišských Vlachoch. Pátrajúc po hrobovom mieste Karola a Evy Kummer-Komory som ho našiel podľa predpokladu v historickej obci Spišské Vlachy. Prekvapilo ma samotné udržiavané hrobové miesto, netienené inými hrobmi, originálny majestátny náhrobný kameň z vápenca, pokosená tráva a aj kahanec. Nepodarilo sa mi zistiť, kto sa o ich posledné miesto odpočinku so symbolickým “výhľadom” na kopce Braniska tak vzorne stará, možno obec, možno príbuzní z Nemecka – deti Gizelly Piovarscy-Würsching.
Eva Kégel vyrastala v srdci hôr, pod masívom Javorinskej Širokej. Hory jej nadobro prirástli k srdcu. Navštevovala ich v spoločnosti bratov alebo horolezcov okolo profesora Grósza pravidelne v lete aj v zime. Vyrástla z nej dobrá horolezkyňa a predovšetkým excelentná lyžiarka. Pravidelne sa zúčastňovala pretekov na bežeckých aj na zjazdových lyžiach, organizovaných bratom Gáborom (Gabrielom) a priateľmi z Karpathevereinu, ktorého sama bola členkou. Milovala les a prírodu, kam chodila aj v zrelom veku, najmä s manželom Karolom. Dobre, rada a veľa fotografovala, bola aj publikačne aktívna.
Záverom len toľko. Až niekedy navštívite Javorinu (dnes Tatranská Javorina), spomeňte si nielen na knieža, ale aj na dnes už neznámych a zabudnutých ľudí okolo neho, zaslúžia si to…
Foto: poskytla rodina Kégel-Zsembery (historické fotografie z rodinného archívu rodíny Kégel-Zsembery), Múzeum Kežmarok – databáza „Alfréd Grósz“, autor príspevku
Zdroje: Spomienky a pamäti pani Evy Kummer-Komory, rodenej Kégel | Karpathen Post | periodikum Spiša 1880-1942 | „Platforma ADT Arcanum“, Maďarsko, jej archív | Wikipédia (internet) – zmienka o trasovaní „Cesty Slobody“ | osobný archív autora príspevku
Napísať komentár