Od roku 1892 stojí na Štrbskom Plese vila Marína, pôvodne vila Tivoli. Kedysi bola neprehliadnuteľným objektom, dnes je akoby hanblivo ukrytá v smrekovom poraste. Stále obdivovaná je hlavne kvôli svojim bývalým najznámejším obyvateľom, Maši Haľamovej a jej manželovi MUDr. Jánovi Pullmanovi. Obidvaja mali v mladosti veľmi pohnuté životné osudy.
Maša Haľamová (1908-1995) pochádzala z Blatnice, dedinky neďaleko Martina, kde sa 28. augusta 1908 narodila. Už ako osemročná stratila matku, jej otec olejkár, takmer celý život prežil v ďalekej strednej Ázii. Dom ako z rozprávky vtedy očaril len dvanásťročné dievčatko, dieťa bez domova, sirotu bez matky, ktoré bolo vtedy na školskom výlete na Štrbskom Plese a ktoré si vo svojich predstavách a snoch vytváralo ako podobu svojho budúceho domova: ,,Raz by som tu chcela mať domov.”
Gymnázium navštevovala v Bratislave. Tu nadviazala prvé spoločenské kontakty. Navštevovala známy literárny salón Hany Gregorovej, kde sa zoznamuje s umelcami, spisovateľmi, básnikmi, hudobníkmi, maliarmi a literárnymi kritikmi. Každý, kto v tom čase v Bratislave v umení niečo znamenal, našiel si cestu k Hane Gregorovej. Od roku 1925 už publikuje svoje prvé básne v Slovenských pohľadoch, najskôr pod pseudonymom Zornička. Po maturite istý čas pracovala v Bratislave, ale už 1. júna 1926, teda dva roky po úmrtí Jiřího Wolkera, nastúpila ako úradníčka v prijímacej kancelárii sanatória MUDr. Mikuláša Szontagha v Novom Smokovci. Stretnutie so skvelým lekárom a dobrým človekom Dr. Jánom Pullmanom spôsobí zásadný obrat v jej živote.
MUDr. Ján Pullman (1898-1956) sa narodil 28. novembra 1898 v rodine povrazníka v Dobrej Vode. Po maturite v roku 1917 hneď narukoval a bol odvelený na taliansky front. Už v posledných bojoch, tesne pred kapituláciou Rakúsko-Uhorska bol ranený a len zázrakom prežil. Po bitke Taliani strieľali ranených, ale Ján Pullman v poslednej chvíli vytiahol svoje strieborné hodinky a ponúkol ich ako výkupné. Nezastrelili ho a zo zranenia sa vyliečil v nemocnici v San Reme. Preto neskôr v spoločnosti rád zdôrazňoval, že on pozná cenu svojho života – jedny strieborné hodinky. Po návrate z frontu sa zapísal na lekársku fakultu a promoval v roku 1925 v Bratislave. A keďže bol chudobný chlapec, v roku 1926 nastupuje do sanatória MUDr. Mikuláša Szontagha v Novom Smokovci. Podľa svedectiev, sa ich prvé stretnutie odohralo tak, že MUDr. Pullman mladú úradníčku lekársky vyšetroval a skonštatoval: ,,Slečna, ste veľmi chudá, musíte pribrať.”
Pred svadbou
V roku 1928 vychádza jej prvotina, básnická zbierka Dar. Ako ocenenie získava Maša Haľamová v roku 1929 polročné štipendium, ktoré jej umožnilo štúdium francúzštiny na slávnej Sorbonne v Paríži. V roku 1929 Pullman prijal miesto kúpeľného lekára na Štrbskom Plese. Vo februári 1930, po návrate z Paríža, mali zásnuby. V máji 1930 Maša sprevádzala po Tatrách dánsku poetku Karin Michaelis, autorku dievčenského románu Bibi v Tatrách a slávnu ilustrátorku Hedwig Collin. Svadba sa konala 27. septembra v Horných Orešanoch, u rodičoch Jána Pullmana.
Na Štrbskom Plese
Vianoce 1930 už trávili spoločne vo svojom novom domove na Štrbskom Plese. Okrem povinností kúpeľného lekára spravuje MUDr. Pullman aj rozsiahly podtatranský zdravotný obvod, pozostávajúci z piatich obcí: Važec, Štrba, Východná, Hybe, Liptovská Teplička. Vo vile bola ordinácia, čakáreň, bočná miestnosť s röntgenom. Z ordinácie sa vstupovalo do troch izieb súkromného bytu lekára. Horné poschodie vily obýval správca kúpeľov Ján Zalčík.
V Tatrách našla Maša Haľamová po boku svojho manžela bezpečný a teplý domov, v dome na brehu jazera, ktorý si ako dieťa vysnívala, do ktorého všetkých oblokov sa pozerali tatranské končiare, každý deň inak a vôkol nedotknutá príroda. Tu prežila 26 rokov najproduktívnejšieho života, v šťastnom, harmonickom manželstve, po boku dobrého človeka, ktorému pod bielym pancierom lekárskeho plášťa bilo láskavé a hrejivé srdce. MUDr. Ján Pullman bol skutočne humánny človek, veľmi dobrý a veľmi vyrovnaný, čo pôsobilo pozitívne aj na pacientov. Bol vždy usmievavý a ten jeho úsmev bol zvláštny – za tým úsmevom chodievali k nemu ľudia. A mal nesmierny zmysel pre humor a to je vzácne korenie. Spolu si tam našli veľa veľmi dobrých priateľov. Tak v Tatrách žili spolu vedľa seba spišskí Nemci, Česi, Slováci, Maďari.
MUDr. Pullman sa stáva legendou celého podtatranského kraja a jeho útla, krehká manželka mu po celý čas verne stojí po boku. Chodieva spolu s ním do ťažko prístupných dedín, vo funkcii zdravotnej sestry, osvetovej pracovníčky, inštrumentárky, šoférky či sekretárky. Okrem toho, vždy je to krásna, duchaplná žena, ktorá sprevádza po Tatrách početné, najmä zahraničné návštevy.
Zo spoločenskej stránky bolo vtedy Štrbské Pleso predovšetkým doménou českých umelcov. Maľovali tu Hála a Votruba, chodieval sem Karel Čapek s Oľgou Scheinpflugovou a Marie Majerová. Zo Slovákov na pleso chodievali Zolo Palugyay, Štefan Krčméry, Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč a ďalší. Z lekárov to boli prof. Haviar, prof. Hensel, prof. Hynek, prof. Prusík z Prahy a bratislavský bohém prof. Ladziansky.
Na Štrbskom Plese žiť – a nelyžovať?
Maša Haľamová bola veľmi dobrá lyžiarka. Na lyžiach Maša podnikala túry k prastarej limbe vysoko do Mlynickej doliny, do Furkoty, k zaviatym Hincovým plesám, na terasy Ľadového plesa. V obľube mala najmä jarné lyžovanie vo firne. V roku 1935 sa na Štrbskom Plese konali majstrovstvá sveta v lyžovaní, kde Maša pôsobila ako najmladší rozhodca s právom rozhodovať i na medzinárodných pretekoch. Pre silnú víchricu sa preteky prerušili a vo vile Marína na chodbe vo veľkom samovare Maša varila čaj pre skrehnutých divákov.
V roku 1936 sa Maša zúčastnila Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, kde sa po druhýkrát stretla s Mariou Majerovou.
V roku 1937 prišiel na pleso Dr. Antonín Bečvář a hneď začal spolupracovať s MUDr. Pullmanom. Táto spolupráca klimatológa-fyzika a klimatológa-lekára výrazne prispela k vedeckému využitiu vysokohorskej klímy v medicíne.
Roky 1939 – 1945
Od marca 1939 do konca vojny boli štátne kúpele na Štrbskom Plese v politickom zmysle slova veľmi exponované. Stretávali sa tu vedúci politici tzv. Slovenského štátu, neskôr aj vysokí vojenskí a civilní nemeckí fašistickí hodnostári. Maša tak mala možnosť získavať mnohé informácie, ktoré mali cenu pre formujúci sa domáci i zahraničný odboj.
MUDr. Pullman v tom období napísal viacero odborných článkov na tému využitia vysokohorskej klímy v medicíne. Publikoval ich v odborných časopisoch Slovenský lekár, Bratislavské lekárske listy ako aj do ústredných denníkov, napr. Národnie Noviny.
Manželia Pullmanovci boli veľmi často hybnou silou spoločenských stretnutí na Štrbskom Plese. V hale hotela Hviezdoslav pri kozube stál malý stolík prikrytý zeleným súknom. Pri ňom sa pravidelne každý večer stretávala partia milovníkov bridžu. Partie hry boli však len druhotným sprievodom k debatám, ktoré sa tam viedli. A kto bol duchom týchto debát? Kto iný, než Maša. A ďalší stabilný člen bol MUDr. Pullman.
Humorné momentky z týchto stretnutí ako aj výletov známych osobností často prinášal v rubrike Medzi rečou časopis Elán:
Karol Rypáček, prekladateľ Hamsuna a ostatných Nórov, Švédov a Fínov do slovenčiny, hovel si v lete na Štrbskom Plese. I vyvábil raz spoločnosť na vodopád Skok, a tam v ríši skál a orlov rozkladal ako profesor: – Vidíte, tu tie skaly vyvreli zo zeme, až ich ohlodal zub času. – A kto plombuje zub času? – pýta sa Maša Haľamová. – Kto plombuje zub času? To ozaj neviem, – odpovedá Karči Rypáček v rozpakoch.
Bol tam na Štrbskom Plese aj redaktor Elánu a keďže on nemá rád smútok a hrobové ticho, namáhal sa každý večer zladiť vo Hviezdoslave nejakú tú spoločnosť, aby bolo veselo. I hovorí mu raz tamojší doktor Pullman: – Počuj, ale ty si tu žiješ mondénne! – Aké mondénne? Nie ste radi, že vám tu vo Hviezdoslave každý večer kriesim ten „Symbolický cintorín?”
V roku 1942, 22. februára, sa Maša Haľamová zúčastnila valného zhromaždenia Spolku slovenských žien Živena v Tatranskej Lomnici. Medzi účastníkmi tohto zhromaždenia bol aj riaditeľ Slovenského Červeného kríža MUDr. Skotnický a hlavný prejav mal minister vnútra Alexander Mach.
V nedeľu, 27. septembra 1942 boli na Štrbskom Plese záverečné skúšky a ukončenie kurzu záchrannej techniky na horách pre slovenských chatárov, ktoré usporiadal Slovenský červený kríž za spolupráce Záchranného zboru KSTL na Štrbskom Plese. Náčelník Záchranného zboru, MUDr. Ján Pullman prednášal účastníkom kurzu o prvej pomoci. Druhý takýto celoštátny kurz záchrannej techniky sa konal v dňoch 7. až 16. mája 1944 na Štrbskom Plese.
V auguste 1944 sa na Štrbskom Plese vytvoril ilegálny národný výbor. Maša sa stala jeho členkou a pomáhala organizačne aj hmotne, neskoršie po vypuknutí bojov aj liečivami a spolu s manželom aj ošetrovaním ranených partizánov. Za pomoci MUDr. Kláry Henschovej, kolegyni MUDr. Pullmana, sa podarilo aj vyslobodiť dvoch partizánov, väznených na hrade v Kežmarku.
Povojnové časy
Po oslobodení sa MUDr. Pullman stal prvým riaditeľom kúpeľov na Štrbskom Plese. Neúnavne propagoval tieto klimatické kúpele. V roku 1947 mal dokonca v rozhlase prednášku na tému: Vysoké Tatry a rekreačná hodnota ich podnebia. Naďalej presadzoval liečbu astmy a alergických chorôb. Vybudoval laboratórium a röntgenologické pracovisko, medicínska úroveň sa zvýšila a v liečbe dosahoval veľmi dobré výsledky. Pacientov bolo veľa, a preto prišiel s myšlienkou nového liečebného ústavu. Bol ideovým iniciátorom neskoršieho Heliosu, dokonca pre tento ústav aj vyhliadol miesto, kde bol vybudovaný. Uskutočnenia svojho sna sa však už nedožil. V noci 28. septembra 1956 zomrel. Po jeho smrti nasleduje veľmi ťažký odchod Maši Haľamovej z Tatier, a tá zomiera 17. júla 1995 v Bratislave.
Aké tajomstvo ukrýva vila Marína?
Koncom roka 1964 bývalý generál a minister obrany Slovenského štátu Ferdinand Čatloš vyvíjal snahu pre úplnú rehabilitáciu generála Malára. Na hárok papiera si 30. novembra zostavil poznámky s nadpisom “Nevyjasnené veci s Malárom”. Z týchto Čatlošových poznámok popíšem to podstatné.
V októbri 1964 obdržal Čatloš ústnu informáciu o údajnej schôdzke Malára s Ursínym na Štrbskom Plese, o ktorej vedela aj Maša Pullmanová-Haľamová. Ján Ursíny Čatlošovi napísal, že Malára pozýval na stretnutie na Štrbské Pleso na 25. augusta 1944, ale Malár mu telegraficky oznámil, že príde až 26. augusta 1944. Schôdzka sa nakoniec neuskutočnila pre nedostavenie sa Ursínyho. Pavol Čarnogurský však tvrdil, že generál Malár odišiel na schôdzku priamo z Ružbách, kde boli vtedy všetci spolu aj s Dr. Jánom Klinovským. Podľa Malárových slov, hovoril vtedy na Plese u Pullmanovcov priamo s Dr. Ing. Petrom Zaťkom. Maša Pullmanová-Haľamová odpovedala Čatlošovi v júni 1964, že je ochotná tieto skutočnosti potvrdiť.
Následne v liste datovanom dňa 14. januára 1965 adresovanom pani Malárovej Čatloš okrem iného doslova píše toto:
,,Dr. Karvaš mi však hovoril, že na Štrbskom Plese Dr. Ing. Zaťko s Gustom (generálom Malárom)* skutočne hovoril o veciach povstania. Pani Pullmanová-Haľamová však to nemusela počuť, ak sa zhovárali títo dvaja nie v jej prítomnosti.”
Na poslednej strane Čatlošových poznámok s nadpisom “Nezrovnalosti vo výpovediach o Malárovi” píše Čatloš toto:
,,Ursíny tvrdí, že Zaťko nebol informovaný o schôdzke s Malárom na Štrbskom Plese. Jednako Zaťko prišiel na túto schôdzku.
Maša Pullmanová-Haľamová hovorí, že Zaťko s Malárom sa tam nezhováral o veci povstania, ba že Malár, keď Ursíny neprišiel, vyronil slzy od ľútosti a mal poznamenať, že je to pre povstanie tragické (ale Malár vtedy ešte o pripravovanom povstaní nevedel)**.
Dr. Karvaš naproti tomu udáva, že Zaťko s Malárom vtedy na Štrbskom Plese hovoril a že sa Malár aj tam podriadil SNR i Golianovi, o ktorom mu Zaťko tiež povedal, že je menovaný veliteľom.”
Záver
Tieto písomné dokumenty z pozostalosti Ferdinanda Čatloša mám od apríla roku 2018. Až nádherný víkend strávený na Štrbskom Plese vo vile Marína ma konečne donútil napísať o tom článok. Genius loci je tam stále prítomný. Keď som sa začal zaujímať o osudy manželov Pullmanovcov ani vo sne ma nenapadlo, že okrem krehkej nehy pani Maši a neskutočnej dobroty a lekárskej odbornosti MUDr. Pullmana, narazím aj na takýto prejav ich odvahy a vlastenectva. Veď to muselo byť ohromné riziko prijať vo svojom byte stretnutie s tak nebezpečným predmetom rokovania. Z vyššie citovaných fragmentov Čatlošových poznámok je jednoznačné, že Maša Haľamová nepopierala, že sa stretnutie uskutočnilo. To, že vo svojom podaní stretnutia tvrdila, že Zaťko s Malárom o povstaní nehovorili nemusí byť relevantné. Karvašovo tvrdenie, že sa o povstaní zhovárali, keď Maša nebola prítomná, má aj svoju logiku.
Ale o čom skutočne hovorili? Žiadna práca o vzniku a priebehu SNP túto schôdzku nespomína. Tieto Čatlošove písomné poznámky sú z obdobia tzv. „oteplenia“, teda po skončení tuhého režimu stalinizmu, po vykonštruovaných politických procesoch a po popravách vtedy režimu nepohodlných ľudí. Lebo zase po auguste 1968, po okupácii, v období tzv. „normalizácie“, aktivity okolo SNP, kde neboli prítomní komunisti, boli ignorované.
Ďalšou veľmi dôležitou skutočnosťou, na ktorú už asi nedostaneme odpoveď je, že kto navrhol toto stretnutie u Pullmanovcov? A kde bol vtedy MUDr. Pullman? Vedel o tom? Veď keby sa o tom dozvedela vtedajšia ÚŠB, ktovie ako by sa ich životné osudy uberali ďalej.
Preto, keď sa budete túlať po nádhernom chodníku okolo plesa, a prídete pred vilu Marína, spomeňte si aj na tento dôležitý moment z našich pohnutých dejín a na osobnú odvahu a statočnosť manželov Pullmanovcov v tých najpohnutejších časoch.
Kto sa v tomto príbehu spomína:
• Ferdinand Čatloš (1895-1972) generál I. triedy, minister obrany Slovenského štátu, po skončení vojny krátko väznený, neskôr pracoval ako úradník
• Augustín Malár (1894-1945) československý legionár, slovenský generál, v roku 1944 veliteľ poľnej armády na východnom Slovensku, 31. augusta 1944 zatknutý nemeckými okupačnými jednotkami, zavlečený do Nemecka, niekedy vo februári 1945 popravený
• Ján Ursíny (1896-1972) slovenský politik, cirkevný hodnostár, organizátor a jeden z priamych iniciátorov SNP, za povstania člen SNR, po vojne zdiskreditovaný komunistami, následne zatknutý, v roku 1964 rehabilitovaný
• Pavol Čarnogurský (1908-1992) slovenský politik, poslanec Snemu Slovenskej republiky, po roku 1948 odsúdený a sledovaný ŠtB, disident, otec politikov Ivana a Jána
• Dr. Ján Klinovský (1905-1944) slovenský národohospodár, predseda Obilnej spoločnosti pre Slovensko, po vypuknutí SNP prešiel na povstalecké územie, 17. septembra 1944 zavraždený skupinou zdemoralizovaných partizánov
• Dr. Ing. Peter Zaťko (1903-1978) slovenský národohospodár, politik, 1939-1944 poslanec Snemu Slovenskej republiky, spolupracoval s odbojom, počas povstania člen povstaleckej SNR, v spolupráci s Imrichom Karvašom pripravoval hospodárske zabezpečenie SNP, od roku 1958 na tri roky väznený, v roku 1968 rehabilitovaný
• Prof. JUDr. Imrich Karvaš (1903-1981) národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér Slovenskej národnej banky, podporoval protinacistický odboj a Slovenské národné povstanie. Spolupracoval s Dr. Ing. Petrom Zaťkom, prostredníctvom ktorého nadviazal kontakty s členmi ilegálnej SNR. Nariadil predisponovanie troch miliárd korún zo SNB v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici. Väznený nacistami. Po druhej svetovej vojne sa venoval pedagogickej činnosti. Pre odmietavý postoj ku komunistickému režimu bol väznený a prenasledovaný. Rehabilitovaný v roku 1969
• Ján Golian (1906-1945) vojak, dôstojník československej armády, brigádny generál, veliteľ príprav ozbrojeného povstania, veliteľ povstaleckej armády, po potlačení povstania padol do zajatia, zavlečený do Nemecka, niekedy vo februári 1945 popravený
• ÚŠB Ústredňa štátnej bezpečnosti, najvyšší policajný úrad vojnovej Slovenskej republiky
• ŠtB Štátna bezpečnosť, štátna politická tajná služba Ministerstva vnútra ČSSR
()* poznámka autora
()** poznámka Ferdinanda Čatloša
Zdroje:
Ľuba Rusnáková: Tatranské listy Maše Haľamovej;VHÚ osobný fond Ferdinand Michal Čatloš;SNK-LA a LM Martin, fond Maša Haľamová; Ústav pamäti národa;MUDr. František Sýkora: Cesty k dnešnej medicíne;Elán;Národnie Noviny; Gardista
Napísať komentár