Turistickú chatu pod Javorinou postavil Odbor KČST v Levoči a verejnosti bola sprístupnená už v roku 1932. Jej poloha bola severne od Levoče v dnešných Levočských vrchoch. Najskôr mala dve miestnosti s 18 lôžkami, petrolejové osvetlenie a bola nepretržite otvorená.
3. júna 1934 sa však chata rozšírila na 22 postelí v troch miestnostiach. Vyberalo sa aj vstupné, cez deň 1 Kč, nocľah stál 3 Kč pre členov KČST a 1,50 Kč pre dorast alebo 4 Kč pre nečlenov. V zimnom období bolo potrebné pripočítať príplatok 1 Kč za kúrenie. Keď sme pri tých korunách, spomenieme aj, že za celodennú stravu ste zaplatili 20 Kč.
Chata bola skvelým východiskom túr na Ihlu, Čiernu horu alebo Jankovec, no čo je pre túto oblasť, známu aj ako Dvorčanka, najdôležitejšie, na svoje si prišli hlavne lyžiari. Neustále plná obsadenosť bola dôvodom, že v roku 1945 sa začala vedľa tejto chaty budovať nová. Najväčším iniciátorom stavby novej chaty bol p. Záhradník a 31. augusta 1947 si mohol povedať, že jeho snaženie skončilo úspechom.
Osem miestností, 40 riadnych lôžok, ďalších 40 pre núdzové prespatie, jedáleň prepojená so starou chatou, ktorú taktiež neminula rekonštrukcia. Celé to stálo okolo 550 000 Kčs a pod Javorinou vzniklo tak fantastické lyžiarske stredisko s názvom Javorinka.
Už tomu chýbal iba skokanský mostík, tak si teda v tom istom roku povedali kompetentní, že vyrúbu pás lesa, aby vznikol aj mostík. A tak sa aj stalo.
O tom, že išlo skutočne o veľmi kvalitné stredisko svedčí aj fakt, že ho navštevovali najlepší lyžiari, medzi nimi bratia Krajňákovci, Šoltýsovci, ale aj iní, napríklad z Vysokých Tatier.
Novovzniknuté stredisko zimných športov Javorinka existovalo bohužiaľ len do roku 1952.
Po viacerých predchádzajúcich oznámeniach bol v tom roku cely areál začlenený do vojenského pásma Javorina a Javorinka ako stredisko zimných športov bolo zrušené. S Javorinkou sa veľmi ťažko lúčila mladá a stredná generácia. Niet sa im čo čudovať, veď tam nechali kus seba, bez nároku na odmenu odpracovali na bežeckých tratiach, skokánskom mostíku či chatách tisíce hodín a zo všetkého im zrazu ostali už len spomienky.
Zdroj a snímky: Kazimír Štubňa, Levoča Nordic Centrum, Viliam Karácsony, Schermann Ákos (fortepan)
V 40 tich rokoch min storočia nemožno nespomenúť Alexandra Škarvana,známeho horolezca a inštruktora lyžovania, ktorý bol v Levoči dirigentom banky a chodil na chatu so svojou manželkou Olgou.Bol pre nás deti idolom( ujo Saša, jeho otec bo osóbným lekárom N. Tolstoja) už aj preto že nakrúcal 8mm filmy(jeden mám v archíve z rod.výletu na Wandelkreis-i v r.1942). Naše rodiny boli spriatelené. Nemóžem si nespomenúť na Jožka Záhradníka, ktorého fotografia visela v chate(tragicky zahynul).