V týždenníku Svět v obrazech, ktorý vyšiel 25. augusta 1956 opisuje Dr. Ivan Székely Deň Horskej služby z toho roku. Ide o zaujímavé a miestami i vtipné čítanie, preto sa s vami oň podelíme. Text bol publikovaný v českom jazyku, okrem prekladu sa v ňom, ale nič nemenilo.

Jednu z posledných nedelí bolo zvlášť rušno v prekrásnom údolí Veľkej a Malej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách. Nezasvätení turisti mohli mať dojem, že sa v horách stalo veľké nešťastie a že bol vyhlásený poplach všetkých tatranských príslušníkov Horskej služby, ktorí sa vyrojili z chaty Kamzík a poklusom vynášali niekde k Streleckej veži nosidlá, záchranný materiál a za hodinu znášali dole ranených. Ku podivu samé dievčatá s obviazanými nohami.

Nebyť toho, že zdanlivo ťažko ranené turistky sa celkom milo usmievali pri ošetrení a pri prenose a toho, že hliadky Horskej služby mali na prsiach i chrbtoch veľké štartovné čísla, bola by bezmála aj nás zmiatla vzrušujúca záchranná akcia. Hlavne poobednajšie ukážky transportu raneného v ťažkom teréne a v stene previsnutej skaly nad vodopádom v Malej Studenej doline sledovalo početné obyvateľstvo so zatajeným dychom. Nepretrhne sa lano, nevyletí skoba zo steny? Tak sa strachovali aj mnohí zahraniční návštevníci Tatier, ktorí niečo takého doteraz nevideli. Štvormilimetrové oceľové lanko sa nepretrhlo, veď má nosnosť okolo 1800 kg na trh a ešte viac na ťah. Skoba nevypadla a nikto nespadol. Všetko dobre skončilo a po pretekoch chlapi z Horskej služby napriek značnej únave roztancovali “zachránené” rekreantky a dali im ich zlomené nohy definitívne do poriadku.

Ako vznikla myšlienka usporiadať Deň Horskej služby? Mnoho návštevníkov už vie o Horskej službe, napriek tomu však málokto pozná ich činnosť a nevie si predstaviť skutočný priebeh záchrannej akcie. A to býva cieľom Dňa Horskej služby. Zoznámenie turistov s ich prácou formou súťaže jednotlivých hliadok.

Hliadky štartovali pri chate Kamzík (moja poznámka: bývalá chata, ktorá stála vedľa Rainerovej útulne) a po určenej trase vystúpili na Strelecké pole s kompletným záchranným materiálom. Bodoval sa im čas výstupu a návratu k miestu určenému na ďalšie ošetrenie, čas a spôsob výstupu hliadky v ťažkom lezeckom teréne, zaistenie lanom, orientácia podľa mapy, rýchlosť, odbornosť a bezbolestnosť, ošetrenie ranenej a jej transport z miesta nešťastia do bezpečia. “Pacientky” boli mimochodom rekreantkami zotavovne Morava v Tatranskej Lomnici.

Poobede pokračoval Deň Horskej služby ukážkami záchranných prác v stene; bol použitý rakúsky záchranný materiál získaný od Bergrettungsdienst der Österreich, zvlášť štvormilimetrové oceľové lano, ľahké kombinované záchranné vozítko, sedadlá a kladky, s pomocou ktorých postavili členovia Horskej služby v prekvapivo krátkom čase improvizovanú visutú lanovku a predviedli na nej transport raneného najskôr s kladkou a karabínou, potom so zmontovaným záchranným vozítkom. Predviedli taktiež ukážky záchrany raneného druha v stene “zlaňovaním”, v tzv. Gramingerovej sedačke.

Štart aj cieľ bol pri chate Kamzík a kto zvíťazil z piatich súťažiacich hliadok? Najlepšia bola hliadka zložená z pracovníkov TANAPu, v zostave Edo Riesdorfer, Atilla Dejcö, Tibor Riemmer a Fero Odložilík, druhá bola hliadka kultúrnych a športových referentov zotavovní ROH vo Vysokých Tatrách a tretia bola hliadka zložená z pracovníkov národného výboru vo Vysokých Tatrách.

Víťazná hliadka TANAPu v zložení (zľava) Riemer, Odložilík, Dejcö a Riersdorfer.

Deň Horskej služby splnil svoje poslanie. Nešťastí vo Vysokých Tatrách ubúda a keď nejaké príde, sú tu – tak ako sme sa mohli presvedčiť – obetaví členovia Horskej služby, ktorí si dokážu poradiť v každej situácii.

Bohatý fotoreport z tejto akcie vyhotovil aj Milan Šaradin, jeho fotografie si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Foto: Štart, Svět v obrazech