Ferdinand Čapka sa narodil 15. augusta 1905 vo Viedni v rodine významného majstra stolárskeho cechu. Po štúdiu na umeleckopriemyselnej škole pokračoval v roku 1930 na viedenskej Akadémii výtvarných umení u Petra Behrensa a v roku 1935 svoje študijné časy ukončil v Prahe na Akadémii výtvarných umení.
Ešte počas štúdia dostal svoj prvý projekt, v roku 1933 spolu s Leom Kammelom realizoval totiž kino v Novom Jičíne a ako talentovaného mladíka ho krátko na to pozval do Žiliny pracovať ďalší známy architekt, Michal Maximilián Scheer. Paradoxne, Scheer aj Behrens sa zúčastnili súťaže o projekt na žilinskú synagógu a zvíťazil Behrens, ktorému výrazne v návrhu pomáhal práve Ferdinand Čapka ešte ako študent.
Čapka vo svojej tvorbe vychádzal z funkcionalizmu, zúčastňoval sa rôznych súťaží, v ktorých neraz uspel, z tých známejších projektov treba spomenúť napríklad školu v Banskej Štiavnici (1934), notársky internát a obytné domy v Banskej Bystrici (1935), železničnú stanicu v Žiline (1937), ale projektoval aj administratívnu budovu Severoslovenských elektrární v Žiline v roku 1941 spolu s Františkom Eduardom Bednárikom. Ten zanechal stopu aj vo Vysokých Tatrách pri observatóriu na Skalnatom plese. Dvojica Čapka a Bednárik projektovala aj hotel na Donovaloch (1936) a riaditeľstvo poštovej sporiteľne v Bratislave (1938).
Z neskoršieho obdobia treba spomenúť projekt žilinskej tržnice z 1941, na ktorom spolupracoval s M. Šestákom, domácim bude táto tržnica známa skôr pod názvom Smer.
V štyridsiatych rokoch sa Ferdinand Čapka sústredil viac na horské stavby, kde sa snažil využívať najmä prírodné zdroje teda kameň a drevo. Veľmi známe sú jeho projekty Chaty pod Chlebom, lanovky či chaty vo Vrátnej, chaty na Kráľovej studni či spolupráca pri výstavbe Chaty pod Suchým. Pôsobil aj v Nízkych Tatrách, kde projektoval hotel Srdiečko na Trangoške a medzistanice výťahu na Chopok (Kosodrevina, Luková).
Samostatne pracoval do roku 1948, kedy sa zamestnal v žilinskom Stavoprojekte. Niekde sa možno dočítať, že bol aj jedným zo zakladateľov tejto spoločnosti, no dôležité je, že v nej pôsobil až do odchodu do dôchodku (1980).
V Stavoprojekte spojil znalosti a talent s arch. Ladisavom Bauerom, autorom prvej časti žilinského Bulváru, a výrazne sa podpísali o vzhľad mesta Žilina. Už pod Čapkovým vedením sa realizovala na Bulvári aj výstavba druhej časti. Práve túto druhú časť môžeme považovať za najkvalitnejšie vykonanú urbanistickú prácu šesťdesiatych rokov v meste Žilina a je to jedno z málo diel na Slovensku, ktoré (ako sa píše v časopise Projekt z 1968) svojím majstrovstvom prerástlo ináč trápne obdobie tzv. socialistického realizmu.
V tom čase vznikli aj ďalšie hodnotné projekty ako futbalový štadión v Žiline, Hotel Boboty vo Vrátnej, chata na Popradskom plese (projektoval s Bauerom), Dom odborov v Žiline (projektoval s Řepom), hotel v Komárne a na konci svojej kariéry sa podpísal aj pod projekty bánk VÚB Žilina (1979) a VÚB Čadca (1984).
V roku 1975 udelili architektovi Čapkovi cenu Dušana Jurkoviča za súborné dielo, v roku 1985 sa stal zaslúžilým členom Zväzu slovenských architektov a v roku 2005 mu bola pri 100. výročí narodenia udelená in memoriam cena Genius loci solnensis, ktorú každoročne udeľuje Zbor Žilincov významným osobnostiam mesta. Ferdinand Čapka zomrel 3. septembra 1987 v Žiline.
Zdroje a snímky:
Wikipedia | Noviny Projekt (03/1968) | www.register-architektury.sk | Fórum architektúry (mesačník Spolku architektov Slovenska) 5/2005 | www.webumenia.sk
Napísať komentár