Litvorový štít (2 423 m n. m.), jeden z menej známych, no nemenej zaujímavých vrcholov, sa týči v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Zadným Gerlachom a Velickým štítom. Svoj názov nesie podľa rastliny litvor (Angelica archangelica), ktorá sa v minulosti hojne vyskytovala v neďalekej Litvorovej doline. Táto liečivá bylina bola cenená pre svoje účinky a svojím menom obohatila tatranskú flóru.
Litvorový štít málokedy býva samostatným cieľom horolezcov. Častejšie slúži ako súčasť cesty na Gerlachovský štít z Poľského hrebeňa, tzv. Martinovka alebo Martinova cesta, pomenovaná po nemeckom horolezcovi Alfredovi Martinovi, ktorý ako prvý tento prechod uskutočnil v roku 1905. Celá trasa poskytuje nádherné výhľady, no vyžaduje si aj skúsenosti s lezením a hlavne dobrú kondíciu.
História Litvorového štítu je spojená aj s jeho dočasným pomenovaním v závere 19. storočia. V roku 1897 ho doktor August Otto, nemecký horolezec a autor turistických sprievodcov, nazval Wagnerov štít (Wagnerspitze) na počesť svojho kolegu Wilhelma Wagnera. Toto označenie sa však dlhodobejšie neujalo a dnes je vrchol známy pod svojím pôvodným názvom – Litvorový štít (nem. Litvorovyspitze alebo Engelwurzspitze, poľ. Litworowy Szczyt, maď. Litvorovy-csúcs).
Wilhelm Wagner a jeho prínos pre Tatry a medicínu
Wilhelm Philipp Heinrich Wagner sa narodil 14. januára 1848 v nemeckej dedinke Wohnbach. Už ako 16-ročný začal študovať medicínu na univerzite v Giessene, kde v roku 1869 získal titul doktora medicíny. Svoju kariéru začal ako lekár v kúpeľnom meste Bad Nauheim.
Počas francúzsko-pruskej vojny pôsobil v záložnej nemocnici vo Friedbergu, kde sa staral o zranených vojakov z oboch strán. Vo Friedbergu sa po vojne aj usadil a oženil s Máriou Herzbergerovou (1852–1897). Wagner rýchlo získal uznanie ako výnimočný lekár a samouk, ktorý vykonával chirurgické zákroky bez formálneho školenia v tejto oblasti.
V roku 1877 prijal miesto vedúceho chirurgického oddelenia nemocnice bratskej spoločnosti v Hornom Sliezsku, čo ho priviedlo do mesta Königshütte, kde pôsobil až do svojej smrti. Jeho významné prínosy zahŕňajú modernizáciu kraniotómie, pričom v roku 1889 prišiel s technikou dočasného otvorenia lebky. V roku 1894 mu bola udelená titulárna hodnosť tajného radcu pre zdravotníctvo pruského štátu.
V roku 1897 mu ochorela manželka a rozhodol sa ju sám zachrániť operačným zákrokom. Táto operácia manželke však nepomohla a zomrela. Táto tragédia na ňom zanechala hlboké stopy a po troch rokoch, 7. augusta 1900, zomrel na mŕtvicu.
Wilhelm Wagner nebol iba lekárom, ale aj zanieteným botanikom a turistom. Bol spoluzakladateľom Sliezskej sekcie Uhorského karpatského spolku a neskôr sa stal jej čestným predsedom. Významne sa podieľal na výstavbe Sliezskeho domu vo Velickej doline a na vlastné náklady vybudoval jeden z chodníkov v okolí Studenopotockých vodopádov.
Počas svojich pobytov vo Vysokých Tatrách a práci v Sliezskej sekcii UKS sa zoznámil s doktorom a významným horolezcom Augustom Ottom.
August Otto – propagátor Tatier, horolezec a autor sprievodcov či máp
Otto August (28. september 1851 Albendorf, Wambierzyce, Dolné Sliezsko – †15. február 1929 Wroclaw) – nemecký turista a horolezec z Wroclawi (v tom čase ešte “nemecké” mesto), autor populárnych tatranských sprievodcov a máp. Veľký propagátor tatranskej turistiky v nemeckej spoločnosti, najmä v Sliezsku. Pred prvou svetovou vojnou bol jedným z najaktívnejších členov Sliezskej sekcie Uhorského karpatského spolku. Po štúdiu prírodných vied na Wroclawskej univerzite pôsobil vo Wroclawi až do svojej smrti ako učiteľ nemčiny, latinčiny a matematiky na súkromnom nemeckom gymnáziu.
Od roku 1886 až do prvej svetovej vojny navštevoval Tatry každý rok, potom už len raz, v roku 1924. Okrem turistiky sa venoval najmä v rokoch 1897-1907 aj horolezectvu a vždy to bolo so sprievodcom. Okrem iného uskutočnil prvovýstupy na Svišťový štít, Hranatú vežu, Velický štít, Litvorový štít (všetky v roku 1897), druhý výstup na Kvetnicovú vežu (1903) a prvovýstup na Zlomiskovú vežu (1907). Zúčastnil sa aj prvovýstupu na Gerlachovský štít uskutočnený cez Krčmárov žľab (1899).
V rámci svojej činnosti v Sliezskej sekcii UKS dlhé roky organizoval každoročné štvordňové kolektívne výlety z Wroclawi do Tatier, ktorých účastníkmi (niekedy išlo aj o sto a viac ľudí) boli najmä sliezski Nemci, ale aj ľudia z Berlína a Porýnia. Významne sa zaslúžil aj o výstavbu Sliezskeho domu vo Velickej doline.
V roku 1891 vyšlo prvé vydanie jeho sprievodcu Die Hohe Tatra, ktoré malo do roku 1925 celkom 10 vydaní. Dlhé roky bol najpopulárnejším sprievodcom po Tatrách v nemeckom jazyku a bol určený najmä pre turistov, ale obsahoval aj informácie o horolezectve, takže, kým neboli vydaní špeciálni sprievodcovia s lezeckými trasami (od Chmielowskeho a neskôr Komarnickeho) používali ho aj horolezci. Doktor August Otto vydal aj turistickú mapu Tatier v mierke 1:50 000, ktorá bola v rokoch 1891 až 1911 niekoľkokrát aktualizovaná.
Uhorský karpatský spolok ho vymenoval za svojho čestného člena a na jeho počesť bola pomenovaná Dvojitá veža (nem. Ottospitze, maď. Ottocsúcs, poľ. Dwoista Turnia). Po jeho smrti mu postavili pamätnú tabuľu v Tatranskej Polianke.
Wagnerov štít
Bolo to 12. augusta 1897, keď sa doktor Otto a jeho vodca Pavel Čižák (1868-1945) rozhodli vykonať prvovýstup na Litvorový štít. Na vrchol vystupovali Otto s Čižákom južným hrebeňom z Litvorového sedla a zostúpili severovýchodným hrebeňom do Velického sedla.
Otto sa rozhodol, že za zásluhy tento štít pomenuje po Wagnerovi – Wagnerov štít (nem. Wagnerspitze, poľ. Wagner-csúcs). Následne tento názov použil aj vo svojom sprievodcovi v roku 1898 a aj keď sa miestami toto pomenovanie používalo, o čom svedčí aj vyššie priložená pohľadnica, názov sa až tak moc neujal.
Kontroverzný odkaz Wagnerovho syna
Wilhelmov syn, Gerhard Wagner (1888–1939), pokračoval v otcových medicínskych šľapajach, no jeho životný príbeh má, naopak, temný odkaz. Počas nacistického režimu sa stal hlavným lekárom Tretej ríše a spolutvorcom rasistických norimberských zákonov. Bol zodpovedný za eutanáziu a sterilizáciu Židov a invalidov, čím výrazne prispel k hrôzam holokaustu. Táto časť rodinnej histórie vrhá tieň na Wagnerovo meno, no samotný Wilhelm Wagner navždy zostane v historických dokumentoch zapísaný ako významná osobnosť medicíny i tatranskej turistiky.
Prvý zimný výstup
Prvú zimnú túru na Litvorový štít absolvovali Jenő Serényi, Karol Ľudovít Horn a Karol Fodor. Uskutočnili ju 11. apríla 1909 a report z tohto zimného prvovýstupu priniesla aj ročenka Uhorského karpatského spolku. Celé znenie:
,,Niekoľko členov Budapeštianskeho univerzitného turistického spolku (pozn. BETE – Budapesti egyetemi turista egyesület) sa aj tento rok okolo Veľkej noci vybralo na túru do Vysokých Tatier, kde tri skupiny horolezcov – niektoré s dobrými výsledkami – uskutočnili vrcholové výstupy. Dr. Jenő Serényi, Lajos K. Horn a Karoly Fodor vyrazili 11. apríla ráno zo Sliezskeho domu – hoci snežilo a fúkal silný vietor – smerom na Poľský hrebeň. Na lyžiach sa vydali popri stene Večného dažďa na úroveň Kvetnicovej záhrady a odtiaľ pokračovali pešo po pomerne tvrdom snehu. Na konci Dlhého plesa namiesto Poľského hrebeňa odbočili doľava a po obrovských snehových poliach na svahoch Litvorových veží, ktoré boli miestami lavínovo nebezpečné, vystúpili do žľabu medzi Malou Litvorovou vežou a Wagnerovým štítom.
Snehová a veterná búrka aspoň na čas ustúpila. Zo žľabu za štvrť hodiny vystúpili na Wagnerov štít a pokračovali po západnom hrebeni na Velický štít. Hrebeň sa stal ťažkým a predstavoval rôzne problémy až v bezprostrednej blízkosti Velického štítu. Na ten sa vyliezlo južnou stenou pomocou náročnej – na tatranské pomery – trhliny, ktorá sa dala prekonať len úplne voľným visením kvôli vyčnievajúcim kusom skál. Z vrcholu zostúpili v strmom snehovom záveji smerom k Zamrznutému plesu a výstupom na veže – len s obídením prvej z nich – dosiahli Poľský hrebeň. Z priesmyku pod Malou Litvorovou vežou na Poľský hrebeň to trvalo 6 hodín bez odpočinku. Inak od 12. hodiny, keď dosiahli vrchol Velického štítu nepretržite snežilo. Bol to prvý zimný výstup na Wagnerov aj Velický štít.”
Ak sa vám článok páčil, spomeňte si naň vždy, keď vystúpite na vrchol Litvorového štítu alebo keď sa naň budete iba pozerať, trebárs počas túry na Východnú Vysokú.
Zdroj: Karpathen Post, Krásy Slovenska, goat.cz, Die Hohe Tatra (August Otto), Turistik und Alpinismus, Wielka encyklopedia tatrzańska (Zofia Radwańska-Paryska, Witold Henryk Paryski), Turisták Lapja, Vysoké Tatry (Arno Puškáš), A Magyarországi Kárpátegyesület évkönyve
Napísať komentár