* 26. január 1822 Szikszó – † 13. január 1907 Kežmarok
Najstarší z členov prípravného výboru pre založenie Uhorského karpatského spolku. Nándor (Ferdinand)* Cserépy sa narodil 26. januára 1822 v malej dedinke Szikszó, v Abovsko-turnianskej župe.
Rodina Cserépy získala šľachtický titul od kráľa Ferdinanda III. v roku 1638. Pôvodná listina sa nachádza v archíve Zemplínskej župy. Starí rodičia Nándora Cserépyho, Ferenc Cserépy a jeho manželka Borbála Nagyvárady Stépán, žili v Zemplínskej župe. Mali tri deti: Karola, Antala a Imreho. Nándorovi rodičia, Imre Cserépy s manželkou Katalin Naményi Koncz, žili v obci Szikszó.
Nándor sa narodil ako tretie dieťa a mal ešte sedem súrodencov, András Miksa, Károly, István asestry Cecília, Zsuzsanna, Erzsébet a Mária.
Najbližším veľkým mestom južne od Szikszó je Miškovec (Miskolc). Ale zaujímavejšími susedmi tejto obce východným smerom sú Megyaszó a Mád, ktorých významní občania boli členmi Uhorského karpatského spolku. V obci Megyaszó mal svoje rodové majetky a je tam aj pochovaný Dr. Jozef Graefl (1813-1889), prvý manžel barónky Rozálii Graefl-Györffy Losádi (1838-1911), ktorá dožila a je pochovaná v dedinke Mád. O ich životných osudoch už čoskoro na tejto stránke.
Mladosť Nándora Cserépyho je zatiaľ zahalená tajomstvom, ale je písomne zadokumentované, že v roku 1852 pôsobil ako pisár na Okresnom súde v Szikszó. Okolo roku 1856 prišiel do Kežmarku. A 13. júna 1859 mal v Kežmarku sobáš. Nevestou bola Laura Ludmila Várady Szakmáry (1835-1901).
Medzi členmi rodiny Várady Szakmáry nie sú žiadne významné osobnosti z vojenských alebo politických kruhov. Ale v ich radoch sa nachádza množstvo užitočných občanov, ktorí ako vlastenci často verne plnili svoje povinnosti aj za ťažkých okolností.
Prvým známym predkom rodu je Márton Várady (niekde sa píše aj Wárady)*. O jeho pôvode neexistujú žiadne spoľahlivé údaje. Niektoré zdroje uvádzajú, že prišiel z Transylvánie, Szatmáru. Isté je len to, že pochádzal zo šľachtickej rodiny a podľa znenia mena nemožno pochybovať o tom, že bol Maďar.
Márton Várady bol v tých časoch v službách Alberta Laskyho (1536-1605). Albert Lasky po svojom otcovi Hieronymovi Lasky (1496-1541) zdedil úrad palatína v Sziráde (Sieradz, historické územie v dnešnom Poľsku)*, ako aj dedičné právo vlastníctva Kežmarku a Dunajca.
Márton Várady ako hlavný sluha Alberta Laskyho dostal od svojho pána ako odmenu za verné služby 11. januára 1567 šľachtické sídlo spolu so všetkým prislúchajúcim majetkom v Malom Slavkove v Spišskej župe. Túto donáciu potvrdil cisár a kráľ Maximilián I. Habsburský (1527-1576) 20. septembra 1567 a Mártona Váradyho včlenili do panstva Spišskej kapituly bez akéhokoľvek odporu v tom istom roku za asistencie kráľovského zástupcu Pavla Máriássyho z Markušoviec.
Najstarší syn Mártona Váradyho, Peter, keď dovršil vek dospelosti, bol vyslaný do Kežmarku, na dvor Štefana Thökölyho (1581-1651), kde ho pre jeho pôvod zo Szatmáru nazvali Szathmáry alebo Szatmáry, ktoré sa nakoniec písalo ako Szakmáry. Tak sa rodine pripojilo meno Szakmáry, ktoré neskôr prijali aj ostatní členovia rodiny a spojili ho s menom Várady, potom sa už trvalo používalo len ako priezvisko Várady Szakmáry.
Laura Ludmila sa narodila 17. apríla 1835 v Kežmarku a pochádzala z vetvy rodu, ktorú zložil II. Michal spolu s manželkou Katou Mudrony v roku 1726. Jej príbuzný z tzv. Lučivnianskej vetvy rodu, IV. Donáth Várady Szakmáry (1830-1906) založil v roku 1872 kúpele v Lučivnej.
Kežmarské lýceum
V roku 1866 sa Nándor Cserépy pripojil k miestnym podporovateľom Kežmarského lýcea a prispieva finančným darom na jeho prevádzku. V roku 1868 je spolu s Danielom Herczoghom a Jozefom Engelom uvedený ako advokát lýcea. Spoločne sa podieľali najmä na vymáhaní nedoplatkov. V tejto funkcii pôsobil do roku 1871.
Uhorský karpatský spolok
Najvýznamnejšia časť jeho životných osudov nastala 11. mája 1873, keď bol v Kežmarskom kasíne za účasti 46 zaregistrovaných členov zvolený za tajomníka prípravného výboru pre založenie Uhorského karpatského spolku. Práve on bol autorom v maďarčine napísanej výzvy na vstup do spolku. A určite jeho autorita ako najstaršieho člena tohto výboru zavážila, že sa ustanovujúce valné zhromaždenie konané 10. augusta 1873 v kaviarni Smokovca skončilo úspešne a spolok bol založený. Pretože na ustanovujúce valné zhromaždenie sa z celého šesťčlenného prípravného výboru dostavili len dvaja jeho členovia. Najstarší vekom, Nándor Cserépy a najmladší čo do pôsobnosti v Kežmarku, Anton Döller (1831-1912). Na tomto zhromaždení bol Cserépy zvolený do riadiacich orgánov spolku vo funkcii tajomníka. V tejto funkcii sa zúčastňoval na všetkých dôležitých zasadnutiach výboru spolku v jeho prvých rokoch existencie.
Na zasadnutí výboru spolku konanom 1. augusta 1880 podal Cserépy návrh, aby sa z úsporných dôvodov vydávali tlačené ročenky spolku samostatne v nemeckom a maďarskom jazyku. Tento návrh sa začal realizovať od roku 1884.
Na zasadnutí výboru spolku 16, júla 1882 v Huszovom parku sa prerokoval návrh nových stanov. Výbor poveril Antona Döllera, Mártona Rótha, Pála Kélera, Sándora Zvariniho a Nándora Cserépyho vypracovaním rokovacieho poriadku spolku.
Tatranská sekcia Uhorského karpatského spolku založená v roku 1886, ktorej predseda Mikuláš Szontagh odstúpil v lete roku 1890, oznámila svoje rozpustenie na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 17. decembra 1890 v Kežmarku a ktoré viedol dočasný správca sekcie Tivadar Genersich. Podľa zápisnice z tohto mimoriadneho valného zhromaždenia vyplýva, že Nándor Cserépy, ako zástupca Uhorského karpatského spolku, sa pokúšal o obnovenie činnosti sekcie, avšak po vyhlásení prítomných členov, že za daného stavu sa nenašli osoby vhodné na vedenie záležitostí sekcie, valné zhromaždenie jednomyseľne vyhlásilo rozpustenie tatranskej sekcie. Po tomto vyhlásení záverečnú zápisnicu potvrdili za Uhorský karpatský spolok Nándor Cserépy a Ágost Gresch.
Okrem karpatského spolku Nándor Cserépy stál po boku Antonovi Döllerovi aj v jeho aktivitách po založení Maďarského turistického spolku (MTE). Ustanovujúca schôdza Tatranskej sekcie Maďarského turistického spolku sa konala 14. februára 1892 v Kežmarku pod vedením Gyulu Csákyho, župana Spišskej župy. Podľa správy Nándora Cserépyho, primátora Kežmarku, sa k uvedenému dátumu už zaregistrovalo 104 členov. Jednomyseľne zvolené vedenie spolku bolo nasledovné: predseda gróf Gyula Csáky, zastupujúci podpredseda major Antal Döller, tajomník učiteľ Károly Bruckner, pokladník Adolf Patonay. Ministrovi grófovi Csákymu bol zaslaný pozdravný telegram. Valné zhromaždenie dostalo sedem pozdravných telegramov, z ktorých prvý bol z centra Uhorského karpatského spolku.
Kežmarské poľovnícke združenie
Nie je zatiaľ známe, či Nándor Cserépy už bol poľovníkom pred svojim príchodom do Kežmarku, alebo sa ním stal až tam. A že bol vášnivý lovec svedčia jeho početné články o poľovníctve v odborných časopisoch. V roku 1876 už bol predsedom Kežmarského poľovníckeho združenia. Vo svojich podrobných a vecných článkoch nepopisuje len priebehy poľovačiek a počty ulovenej zvery, ale často nezabúda ani na svoj Uhorský karpatský spolok, aspoň v krátkej zmienke o ňom a zároveň už pripomína verejnosti existenciu vtedy ešte postupne a skromne tvoriaceho sa Karpatského múzea, ktoré vtedy sídlilo v rôznych provizórnych priestoroch a jeden rok bolo dokonca umiestnené v dome Cserépyho, do ktorého zbierok sa postupne dostávali vypchaté exempláre vzácnej zvery na týchto poľovačkách ulovenej. Akej bystrej mysle bol vtedy Nándor Cserépy dokumentuje jeden veľmi zaujímavý článok, ním napísaný v časopise Vadászlap z roku 1881. Citujem z tohto článku s názvom:
Z Kežmarského regiónu.
Budapeštiansky denník Pesti Hírlap vo svojom vydaní z 22. augusta venoval celý úvodník poľovníctvu pod názvom Poľovnícka krajina. A má úplnú pravdu, že poľovnícky zákon sa kvôli zlej verejnej správe nedodržiava, čo vedie k pohŕdaniu zákonom a tým k morálnemu úpadku. Má pravdu aj v tom, že pracovitosť a šetrnosť sú základom bohatstva národov a že čas sú peniaze; že však vášeň pre poľovníctvo je zlučiteľná s pracovitosťou, o čom svedčí najvýraznejší príklad mestských remeselníkov na Spiši, ktorých značná časť sa venuje ušľachtilej vášni poľovníctva bez toho, aby tým poškodili svoj majetok alebo obchodné záujmy. Preto sa domnievam, že lov, ak je rozumne praktizovaný, môže byť pre remeselnícku triedu rovnako ušľachtilou vášňou ako pre akúkoľvek inú spoločenskú triedu, ba dokonca, ak je táto vášeň v porovnaní s inými formami trávenia voľného času (ako napríklad karty, kaviarne, krčmy) oveľa lacnejšia a zároveň osviežujúcejšia a v primeranej miere a rozumne využívaná.
Pričinením Nándora Cserépyho ako predsedu Kežmarského poľovníckeho združenia, sa toto združenie v roku 1881 stalo členom Národného uhorského poľovníckeho zväzu.
Kežmarský občiansky strelecký spolok
Staré slobodné kráľovské mesto Kežmarok bolo v dávnych dobách svedkom častých bojov, čo bolo príčinou že v roku 1510 občania založili Občianske strelecké bratstvo.
V rokoch 1870-1872 došlo v streleckom bratstve k veľkým zmenám. Bol zakúpený strelecký areál, zaviedli sa pušky, postavila sa strelecká budova, zmenili sa stanovy; zároveň bratstvo prijalo názov Kežmarský občiansky strelecký spolok.
V rokoch 1902-1903 zostavil Dr. Aladár Schwarz Rodokmeň a pamätnú knihu streleckého spolku. Rodokmeň obsahuje zoznam členov spolku od roku 1611. Pamätná kniha, uložená v Múzeu v Kežmarku, obsahuje 141 fotografií členov spolku, označených kmeňovými číslami. Nándor Cserépy má priradené pôvodné kmeňové číslo 996. V záznamoch pamätnej knihy členov spolku je Nándor Cserépy vedený ako právnik, do spolku vstúpil v roku 1870, v tom istom roku sa zúčastnil kráľovských strelieb organizovaných spolkom, v roku 1871 zastával funkciu hlavného strelca. Zo spolku vystúpil v roku 1872.
Kasíno v Kežmarku
Nándor Cserépy pozorne sledoval aj dianie priamo v Kežmarku. V novinách Karpathen Post z decembra roku 1881 v rubrike Otvorená diskusia je veľmi zaujímavá polemika na Cserépyho hodnotenie voľby nových funkcionárov a predstavenstva Kasína v Kežmarku. Neviem, čo sa tam presne udialo, ale keď Cserépy použil dosť drsné a ťažko publikovateľné slová, ktoré sa mi ani nepodarilo uspokojivo preložiť, stalo sa tam niečo veľmi vážne.
Starosta Kežmarku
Nándor Cserépy sa aktívne zúčastňoval aj verejného života v meste. To zákonite viedlo k jeho zvoleniu starostom mesta Kežmarok 23. júla roku 1889. Do tejto významnej funkcie nastúpil po Danielovi Herzoghovi, ktorý tento úrad zastával jedno desaťročie. V tejto dôležitej a váženej funkcii pôsobil Cserépy do roku 1894. Jeho nástupcom bol Dr. Károly Schwarcz.
Priemyselný rozvoj na Spiši.
Ako starosta sa podieľal nielen na správe a rozvoji mesta ale aj celého Spiša. Gróf Gyula Csáky, hlavný župan Spišskej župy, stál na čele hnutia na podporu priemyslu na Spiši, na ktorom sa podieľali remeselníci, obchodníci a výrobcovia, ako aj spišskí zemepáni a vysokí úradníci. Medzi nimi boli grófi Viktor a Jenő Csákyovci, major Döller, Ferenc Máriássy, Andor Sponer, poslanec rakúskeho parlamentu a Nándor Cserépy, starosta Kežmarku. Na poslednom zasadnutí sa rozhodlo o vyslaní odborníkov, ktorí by preskúmali priemyselné odvetvia, ktoré by mohli vzniknúť na území Spiša, a ktorí by potom podali správu Ústrednému priemyselnému výboru.
Predikát „Kisruszkai“.
To, že rodina Cserépy mala šľachtický titul potvrdzuje skutočnosť, že 21. mája 1892 cisár František Jozef I. udelil Nándorovi Cserépymu predikát „Kisruszkai“.
Na návrh uhorského ministra pri mojej osobe: starostovi slobodného kráľovského mesta Kežmarok, Nándorovi Cserépymu a jeho zákonným potomkom nespoplatnene udeľujem pri zachovaní ich starobylého maďarského šľachtictva predikát “Kisruszkai”.
Vo Viedni dňa 21. mája 1892
František Jozef v.r.
Obchodná škola
Na štátom dotovanej strednej škole v Kežmarku bol v septembri 1892 otvorený prvý ročník obchodnej strednej školy. Obchodná škola, ktorej založením sa vyhovelo hlboko zakoreneným potrebám, bola dôležitá nielen pre mesto Kežmarok, ktoré bolo vždy ochotné obetovať sa v službách pokroku, ale aj pre celý Spiš. Na slávnostnom otvorení, ktorého sa zúčastnil magistrát na čele s primátorom Ferdinandom Cserépym, školský inšpektor Dr. Hajnóczy, členovia školského výboru a mnohí priatelia školy, v skvelom prejave Cserépy zdôraznil potrebu a dôležitosť vyššieho odborného vzdelávania ekonómov, remeselníkov a obchodníkov. Starosta Cserépy vyjadril svoju radosť z otvorenia tejto obchodnej školy a zaželal jej úspešnú budúcnosť. Dr. Tátray, predseda školského výboru, poďakoval školskému inšpektorovi za veľkú priazeň pre školu a za účasť na jej otvorení. Slávnosť bola zakončená prečítaním školského poriadku. Do občianskej školy sa na nový školský rok zapísalo 116 žiakov a do obchodnej školy 18 žiakov.
Návšteva ministra
Minister Béla Lukács (minister obchodu)* v sprievode prezidenta štátnych železníc Ludvigha, riaditeľa železníc Rátha a inšpektora Lodeho pricestoval 6. septembra 1893 z Liptovského Mikuláša do Spišskej Novej Vsi, kde ho na stanici vyzdobenej vlajkami a kvetmi privítal starosta mesta spolu s mestským magistrátom. Zo Spišskej Novej Vsi odcestoval späť do Popradu-Veľkej, kde prenocoval. Na druhý deň ráno za svitania odcestoval do Kežmarku, kde ho privítal starosta Nándor Cserépy a spolu navštívili tkáčsku fabriku Károlya Weina a továreň na bielenie plátna, čo ministra mimoriadne zaujalo. Potom strávili dlhší čas v továrni na výrobu čipiek. Minister potom navštívil tkáčsku školu a prisľúbil pomoc tejto škole, ktorá mala veľký význam najmä pre celý kraj. Z Kežmarku minister odcestoval do Bélu Szepesu (Spišská Belá)*, kde navštívil rozostavaný pivovar, a vrátil sa do Popradu-Veľkej, kde si prezrel nový pivovar a štátom podporovanú papiereň.
Anna bál v Mlynčekoch
Poslednou spoločenskou akciou na ktorej sa Nándor Cserépy spolu s rodinou zúčastnil ako starosta, bol Anna bál v Mlynčekoch v auguste roka 1894. Tieto vyhľadávané spoločenské akcie sa tešili mimoriadnej obľube nielen prítomných kúpeľných hostí, ale aj ľudí z blízkeho okolia. Na tomto bále sa okrem mnohých iných zúčastnili aj majitelia kúpeľov Pál Kéler a Gusztáv Szelényi s rodinami.
Úmrtie manželky
Pani Ludmila Cserépy de Kis-Ruszka, rodená Várady-Szakmáry, zomrela v Kežmarku po ťažkej chorobe 19. februára 1901 vo veku 65 rokov a v 42. roku svojho šťastného manželstva. Svojmu manželovi bola milujúcou manželkou, ktorá mu verne stála po boku v radostiach i smútkoch, deväť detí, piati synovia: Arpád Nándor, Jenö Gyula, Attila, Zoltán a Gyorgy a štyri dcéry: Ludmila Matild Katalin, Anna, Ilona a Jolán oplakávali svoju nežnú, obetavú matku a početní príbuzní a známi priateľskú, milú ženu. Pohreb sa uskutočnil 21. februára.
Vyškrtnutý zo zoznamu advokátov na vlastnú žiadosť
Advokátska komora v Prešove 5. februára 1905 oznamovala, že jej členovia Gyula Gresch a Cserépy Nándor z Kežmarku boli na vlastnú žiadosť vyškrtnutí zo zoznamu advokátov.
Oslavný nekrológ od Döllera
Nándor Cserépy zomiera 13. januára 1907 v Kežmarku. On, ktorý sa tak obetavo venoval založeniu a rozvoju Uhorského karpatského spolku, odišiel z tohto sveta tak ticho, že si to v samotnom spolku ani nevšimli. A tak krátky, oslavný nekrológ mu napísal jeho najbližší a najvernejší, starý dobrý otec Döller.
Dňa 13. tohto mesiaca zomrel v Kežmarku vo veku 85 rokov po dlhej a ťažkej chorobe Ferdinand Cserépy de Kisruszka. Jeho dlhý život bol neustálym tvrdým bojom s ťažkosťami osudu, ale to mu slúži ku cti. Rád sa zúčastňoval na verejnom živote, bol Maďarom telom i dušou, jeho početné prípitky a prejavy boli okorenené slovami “hazafiság”. (vlastenectvo, patriotizmus)* Svoju početnú rodinu s deviatimi deťmi dobre vychoval a pripravil im cestu na krásne spoločenské pozície. Jeho manželka, ktorá pri ňom stála s veľkou obetavosťou pre manžela a deti, ho opustila asi pred 8 rokmi. Cserépy bol právnik, štátny úradník, starosta Kežmarku a bol pripravený podporovať verejné záujmy kdekoľvek mohol. Zostávam mu vďačný, pretože ma opakovane účinne podporoval vo veciach verejného záujmu. Pri prvom zakladaní Uhorského karpatského spolku bol pri mne v najdôležitejších chvíľach. Otvoril ustanovujúce valné zhromaždenie v Smokovci, bol prvým tajomníkom spolku, napísal maďarskú výzvu na vstup do spolku, bol členom redakčnej rady ročeniek 1 a 3, autorom pojednania “Zver a poľovníctvo v Karpatoch” v prvej ročenke. Druhýkrát ma Cserépy podporil pri zakladaní Kežmarskej sekcie Maďarskej spoločnosti Červeného kríža. Theodor von Salamon ma oslovil v mene vedúceho sekcie a požiadal ma, aby som ho podporil pri zakladaní sekcie, čo som sa, samozrejme, snažil urobiť. Išiel som za dvoma významnými dámami, ktoré by boli vyzvané, aby sa ujali funkcie predsedníčky tohto združenia, a jedna po druhej odmietli. Požiadal som Cserépyho, aby ma podporil, pretože nesmieme upustiť od tejto krásnej úlohy, s čím okamžite súhlasil. Zvyšok sme urobili všetci traja. Zapísal som sa ako zakladajúci člen s 20 zlatými, moja manželka ako doživotná členka s 10 zlatými a presvedčil som manželku, aby prijala funkciu predsedníčky na jeden rok; robili sme propagandu a čoskoro potom bolo združenie založené na ustanovujúcom zhromaždení. U zosnulého bolo vzácne aj to, že dva roky pred svojou smrťou koncipoval svoje smútočné parte. Pätnásteho tohto mesiaca Cserépyho viedli k hrobu početní smútiaci. Rakvu zdobili tri nádherné vence. Jeden od mesta, druhý od kežmarských advokátov a tretí od rodiny. Všetko mimoriadne umelecky naaranžované umeleckými rukami predavačky vencov a kvetov pani Janky Dworzak v Kežmarku.
()* poznámka autora
Zdroje:
Radix Fórum Cserépy család, Turul, Geni, MyHeritage, Karpathen Post, Vadász és Versenylap, Vadászlap, Turisták Lapja, Felvidéki Közlöny, Fővárosi Lapok, Budapesti Hírlap, Budapesti Közlöny, Pester Lloyd, A késmárki lyceum története, Nora Baráthová, Múzeum Kežmarok
Napísať komentár