Silická ľadnica je jaskyňa vytvorená v druhohorných strednotriasových vápencoch Silického príkrovu podzemným tokom Čierneho potoka a je súčasťou Silicko-Gombaseckého podzemného hydrologického systému. Vznikla prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2000 rokmi a dĺžka jaskynných chodieb je približne 2300 m, hĺbka je 110 m. Popri jaskyni Bezodná ľadnica je druhou z ľadových jaskýň v Slovenskom krase. Považuje sa za najnižšie položenú klasickú ľadovú jaskyňu na svete spomedzi tých, ktoré sa nachádzajú v miernom klimatickom pásme do 50º zemepisnej šírky.

Silická ľadnica bola známa miestnym obyvateľom už veľmi dlho, napríklad Juraj Buchholtz mladší napísal jej najstarší známy opis v roku 1718. V tomto opise spomína, ako ju navštívil v roku 1704. Päť rokov na to spatrilo svetlo sveta aj dielo Hungariae antiquae et novae prodromus (1723), ktorého autorom je slovenský polyhistor Matej Bel. Ten sa taktiež o tejto jaskyni zmienil a v roku 1744 ju dokonca charakterizoval aj v opise Turnianskej jaskyne, ktorý smeroval Kráľovskej spoločnosti do Londýna.
Jaskyňu navštívili a opísali aj iné významné osobnosti, napríklad Jurajov brat Jakub Buccholtz (1752), Karl Gottlieb von Windisch (1780), známy anglický prírodovedec Robert Townson (1793) či maďarský prírodovedec Pál Kitaibel (1803), francúzsky mineralóg François Sulpice Beudant (1822), rakúsky geograf a speleológ Adolf Schmidl (1856), maďarský geograf János Hunfalvy (1863) alebo moravsko-nemecký speleológ, turista a pamiatkar Karl Siegmeth (1887).

V slovenčine sa prvýkrát o nej zmienil Pavol Michalko, v tom čase rektor evanjelickej školy v Peštiansko-pilišsko-šoltskej župe, v diele s názvom Fyzika aneb učení o Pňrození (Náture) k prospechu jak celého národa, tak zvlášťe lidu obecného a pekného umení žádostivého (Budín 1819). Spomínal jaskyňu ležiacu v Turnianskej stolici pri dedine Silica, ktorá sa vyznačuje tým, že voda v nej v lete zamŕza a v zime je o niečo teplejšia.
V roku 1830 (niekde sa uvádza 1832) jaskyňu navštívil kancelár gróf Adam Reviczky von Revisnye (1786 – 1862), na ktorého počesť bola pri vchode do jaskyne umiestnená pamätná tabuľa s nápisom:
FEUDÁLNY KANCELÁR
SVETLO NAŠEJ KRAJINY
TÚTO ZAMRZNUTÚ DUTINU
S ÚŽASOM SLEDOVAL.

Do Archeologického dómu sa po prvýkrát dostal po prekopávaní štrkových nánosov v roku 1931 slovenský speleológ Ján Majko, ktorý predpokladal, že do Čierneho dómu vtekajú vody Čierneho potoka. Ďalšiu časť jaskynnej trasy, ktorá vedie pozdĺž Čierneho potoka, dobyli českí potápači v roku 1988.
Takou zaujímavosťou určite je aj obdobie medzi rokmi 1863 a 1867, kedy blízky pivovar využíval jaskyňu na skladovanie svojej produkcie a známa je aj historka o tom, ako jeden návštevník v roku 1865 prišiel do jaskyne so svojim psom a keď chcel zistiť pri jednej priepasti, aká hlboká je, hodil do nej kameň. Na to však jeho pes zareagoval skokom do priepasti po ten kameň, našťastie sa ho nejakým spôsobom podarilo zachrániť. :)
Zdroje a ilustrácie:
Ján Tencer: Tabuľka najdlhších jaskýň na Slovensku (Spravodaj SSS 1/2016) • Národný park Slovenský kra (Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky) • Anton Droppa: Beitrag zur Historiographie der Höhlen in der Slovakei, Slovenský kras • Borovszky: Magyarország vármegyéi és városai (1903) • Vasárnapi Ujság • Uránia • Robert Townson: Travels in Hungary, with a short account of Vienna in the year 1793 (London 1797) • wikipedia
Napísať komentár