Janusz Chmielowski, narodený 9. januára 1878 vo Varšave, známy ako inžiniér a matematik. Pracoval v rôznych hutníckych a poisťovacích inštitúciách a bol aj vedecký redaktor odborných publikácii. Čo však zaujíma najmä nás, Janusz Chmielowski bol jedným z najvýznamnejších tatranských horolezcov svojej doby, dokonca autor prvého poľského sprievodcu pre horolezcov.
Mladosť a práca v hutníckom priemysle
V roku 1903 promoval ako inžinier strojného inžinierstva na polytechnike v Rige, Darmstadte a nakoniec Ľvove. V roku 1906 sa stal aj absolventom matematiky na Ľvovskej univerzite.
V rokoch 1906–1908 bol učiteľom na strednej škole vo Ľvove, potom pôsobil v technických a poisťovacích ústavoch vo Vilniuse (1908–1912) a Petrohrade (1913–1923). V októbri 1923 sa vrátil do Poľska.
Od roku 1924 pôsobil v Hornom Sliezsku a od roku 1928 v oceliarskom priemysle v Katoviciach až do vypuknutia 2. svetovej vojny. Bol členom Spolku inžinierov a technikov Sliezskeho vojvodstva. V rokoch 1939–1944 pracoval v Združení obchodu so železom vo Varšave. Po prechode nemeckými tábormi v Pruszkowe a Skierniewiciach v roku 1944 sa v marci 1945 vrátil pracovať do Katovíc. Tam pracoval do roku 1950 v oceliarskom priemysle, v rokoch 1950–1965 ako vedecký redaktor hutníckych publikácií a tiež ako redaktor časopis “Hutník” v rokoch 1945-1965. Pracoval do 87 rokov.
Tatranské dobrodružstvo
Prvý výlet do Tatier (s rodičmi na Morské oko v roku 1887) podnikol ako 9-ročný a horolezectvu sa začal venovať v roku 1892 prvým výstupom na Malý Kozí vrch ako 14-ročný chlapec. Najintenzívnejšie liezol v rokoch, keď jeho rodičia žili v Zakopanom (do roku 1903) a počas štúdií a práce vo Ľvove (do roku 1908). V horolezeckej činnosti pokračoval s prestávkami až do roku 1958, keď ako 80-ročný bol na poslednom výstupe, na Kościelec.
Pamätná je jeho veta: “V horách to je podobne ako v živote, keď to nie je možné tak, treba urobiť inak”.
Prvovýstupy
Janusz už pred 1. svetovou vojnou chodieval po Tatrách veľmi často so sprievodcami, napríklad s Jędrzejom Walom mladším, Janom Bachledom Tajberom, neskôr aj Klemensom Bachledom, dosť často liezol s rôznymi horolezcami z Poľska či Uhorska, no nutno podotknúť, že najčastejšie to bol on, čo ľudí “naháňal”, aby s ním na štíty vyrazili a nerobilo mu problém vyraziť aj sám.
V roku 1903 tak uskutočnil svoj prvý a celkovo dovtedy tretí výstup, kedy lezec liezol sám. Bolo to na Ostrý štít. Okrem toho samozrejme nutno spomenúť aj rôzne iné úspechy, medzi ktorými nechýbajú letné či zimné prvovýstupy na:
• Zadný Gerlach (1895)
• Poślednia Turnia (1898)
• Orla Baszta (1902)
• Rumanov štít (1902)
• Zadný Mních, Kačací štít, Strapatá veža (všetko v 1904)
• Kozí štít, Žabí štít, Malé Rysy a Nizna Turnia (všetko 1905)
• Žabí Mních (1907)
• Żabia Lalka (1908)
• Zamarła Turnia (1911)
Okrem týchto obdivuhodných výkonov treba spomenúť najmä január 1905, kedy s Klemensom Bachledom, Károlym Jordánom, Johannom Franzom st. a Paulom Spitzkopfom uskutočnili prvý zimný výstup na Gerlachovský štít, a to Krčmárovým žľabom. Jeho posledným prvovýstupom bol výstup južným rebrom na Voliu vežu.
V tomto období medzi 1900 a 1914, ale aj neskôr, bol Janusz Chmielowski považovaný za jedného z najlepších tatranských horolezcov. Nepohyboval sa však iba v Tatrách, v 1907 sa jeho nohy ocitli aj na Dolomitoch a v 1913 na Mont Blancu. Jeho veľkým partnerom bol aj Gyula Komarnicki.
Písanie o horách
V rokoch 1900 – 1931 publikoval mnoho článkov na tému horolezectva, rôzne životopisy, správy, recenzie atď.. Okrem odborných opisov nových horských trás publikoval aj niekoľko článkov, v ktorých spomínal svoje zážitky z tatranských výprav. V výletu v Alpách dokonca spísal veľký článok Z výletu po Alpách Tirolských”, v ktorom porovnával alpské a tatranské výstupy.
Okrem množstva takýchto článkov sa venoval aj životopisom rôznych osobností, nechýbali diela o Klimekovi Bachledovi (1910), Leopoldovi Świerzovi (1911-1912) či Kazimierzovi Przerwa-Tetmajerovi (1941).
Najväčším literárnym dielom bol pravdepodobne Sprievodca po Tatrách (roč. 1-4, 1907-1912). Išlo o prvého poľského Sprievodcu pre tatranských horolezcov, ale i bežných turistov, nakoľko mnoho turistických chodníčkov objavil práve on. Tento sprievodca sa stal prelomovou položkou v tatranskej sprievodcovskej literatúre a zohrala veľkú úlohu nielen pri rozvoji horolezectva, ale aj pri poznávaní topografie Tatier, upevnení ich názvoslovia a topografickej terminológie.
Články Janusza Chmielowskeho:
• Z wycieczki po Alpach Tyrolskich („Taternik” 1907)
• W sprawie klasyfikacyi wycieczek tatrzańskich (1910)
• Droga na Łomnicę od strony północnej (1902)
• Południowa ściana Ostrego Szczytu 1910 (wspólnie z Romanem Kordysem)
• Przyczynki do monografji Łomnicy (1924)
• Lodowy Szczyt (1928)
• Nieco o nowoczesnych aparatach fotograficznych dla taternika (1928)
• Kozia Turnia (1931)
Knihy Janusza Chmielowskeho:
• Przewodnik po Tatrach, Lwów (t. 1-4), 1907–1912
• Janusz Chmielowski, Mieczysław Świerz, Tatry Wysokie (przewodnik szczegółowy), Kraków, (t. 1–4, 1925–1926)
• Klimek Bachleda (1910)
• Prof. Leopold Świerz (1911 a 1912)
• Kazimierz Przerwa-Tetmajer (1941)
Horolezecké spolky
Ani v tejto oblasti Janus Chmielowski nezaľáhal a v organizačnej oblasti patril medzi popredných tatranských aktivistov. Bol jedným z hlavných iniciátorov a spoluzakladateľov a aj prvým predsedom prvého horolezeckého spolku – Sekcji Turystycznej Towarzystwa Tatrzańskiego, na ktorý nadviazal Klub Wysokogórski a napokon aj Polski Związek Alpinizmu (1903-1904).
Dlhé roky až do roku 1914 školil tatranských vodcov. Medzi horolezcami a vodcami spopularizoval používanie moderného horolezeckého vybavenia ako lano, mačky, cepín, špeciálnu obuv a podobne.
Premena niekdajšieho horolezectva, pestovaného podľa vzoru kňaza Józefa Stolarczyka či Tytusa Chałubińského, na moderné horolezectvo, je zásluha práve Chmielowského, ktorý k tomu viedol tak svojimi aktivitami v horách, ako aj spisovateľskou a organizačnou činnosťou.
Zomrel 26. apríla 1968 v Katoviciach a pochovaný bol na cintoríne v katovickej mestskej štvrti – Dąb.
Zdroje: Zofia i Witold H. Paryscy, Wielka encyklopedia tatrzańska | Czesław Bajer, Józef Nyka: Janusz Chmielowski | Wikipédia
Napísať komentár