Ľudia už odpradávna majú svoje duchovné potreby, a preto sa v miestach, ktoré obývajú, budujú posvätné stánky pre uctievanie si svojho boha, modlitby k nemu a hľadanie vnútorného pokoja.
V oblastiach s nízkou populáciou sú to zvyčajne malé kaplnky či iné pietne miesta a síce pôsobia útulne, s narastajúcim počtom veriacich v danej lokalite sa stávajú kapacitne nevyhovujúcimi. Logickým krokom je vtedy výstavba väčšieho objektu, najčastejšie kostola, ktorý by mohol pojať väčší počet ľudí. Presne takýto scenár sa odohral aj v najstaršej tatranskej osade – Starom Smokovci.
Prvé objekty v Starom Smokovci
V 17. storočí sa vlastníkom tohto územia, pod južným úbočím Slavkovského štítu, stala spišská vetva rodu Csákyovcov a takmer všetko, čo sa v tejto lokalite odohralo, nejakým spôsobom súviselo s prameňmi, o ktorých sme už napísali článok Minerálne pramene Starého Smokovca.
Významný okamih sa odohral v roku 1793, kedy dal gróf Štefan Csáky postaviť v bezprostrednej blízkosti prameňa vyvierajúceho zo svahov Slavkovského štítu (neskôr prezývaného Csákyho prameň) jednoduchú chatku pre seba a svojich hostí. Tými hosťami boli v tom čase najmä vedecké osobnosti z domova a zo sveta, ktoré chodili skúmať pohorie z mineralogického a botanického hľadiska. Prespávali však v nej aj návštevy, ktoré do tejto oblasti prichádzali napríklad za poľovačkou. Do roku 1797 k nej pribudli ďalšie dve chatky a malá kaplnka.
Poloha kaplnky
Z archívnych dokumentov je možné vydedukovať, že všetky štyri objekty, ktoré predstavovali vznik novej tatranskej osady, stáli na slnečnej stráni, južne pod dnešným Švajčiarskym domom a v miestach terajšej cesty vedúcej smerom nahor ku Grandhotelu. Avšak rozmiestnenie týchto objektov, a najmä poloha kaplnky, sa aj po toľkých rokoch dá stanoviť len s pravdepodobnosťou, nie určitosťou.
Tejto téme sa venovalo už niekoľko autorov, avšak ani jeden nevenoval polohe kaplnky prílišnú pozornosť a vždy si vybral iba jednu z dvoch verzií. Tou prvou verziou je, že kaplnka stála na východnom kraji týchto štyroch objektov a druhá verzia umiestňuje kaplnku medzi respektíve za tieto objekty.
Aby ste mali v tom jasno a vedeli si predstaviť, prečo ten autor pracoval s jednou verziou a iný autor s druhou, skúsím to rozpísať v nasledujúcich riadkoch.
Začnime prvou verziou – kaplnka stála na východnom kraji prvých objektov postavených v Starom Smokovci. Toto tvrdenie autori pravdepodobne vydedukovali napríklad z týchto troch diel.
Autorom prvého diela z roku 1834 je Karol Augustus Tibély a vidieť na ňom štyri objekty z konca 18. storočia, pričom ten vpravo by mal byť Csákyho kaplnkou. Rovnako tomu je aj v ďalších dielach, na ktorých sa už objavuje aj prvá poschodová budova vo Vysokách Tatrách – Obydlie vily. V strede je kresba Eduarda Heckenasta z roku 1855 a vpravo dielo, ktorého autorom je opäť Karol Augustus Tibély, tentokrát z roku 1858.
Potom tu však máme dielo Ludwiga Rohbocka, ktorý Starý Smokovec videl v roku 1858 týmto pohľadom:
Postavených objektov v osade je v tom roku už samozrejme viac, no nás stále zaujímajú iba tie štyri z konca 18. storočia. Všimnite si tento detail:
V detailnom výreze Rohbockovho diela vidíme naše štyri objekty, z ktorých na jeden ukazuje žltá šípka. O tomto objekte sa vyššie domnievame, že ide o Csákyho kaplnku. Pribudol nám tam však aj objekt, na ktorý poukazujem červenou šípkou. Človek si povie, že nejde o nič neobvyklé. Niečo, čo sa v polovici 19. storočia postavilo, rovnako ako ostatné objekty v okolí, ale čitateľovi s pozorným okom sa začína vynárať niekoľko otáznikov a začne premýšľať aj nad druhou verziou, že kaplnka sa nachádzala medzi respektíve tesne za chatkami.
Intenzita premýšľania nad pravdivosťou druhej verzie sa stupňuje aj pri pohľade na dielo Karola Ľudovíta Libaya z roku 1861. Ten videl za jednou z Csákyho chatiek aj objekt, ktorý, zdá sa, má kríž na svojej streche. Je to ten istý objekt, ktorý videl za chatkou aj Rohbock tri roky predtým? Je to kaplnka? Je na streche skutočne kríž?
Ak je to skutočne Csákyho kaplnka, prečo ju nenamaľoval Karol Augustus Tibély v roku 1834? Priznám sa, už som skoro kauzu “poloha kaplnky” uzatvoril, predsa len, zabralo mi to niekoľko týždňov pátrania, no potom som náhodou natrafil na ďalšie dielo.
Vyššie sa pozeráte na dielo z obdobia medzi 1838 až 1841, a ktorého autormi sú Joseph Zahradniczek st. a Jakob Alt. Je na ňom jasne vidieť drevený objekt s krížom na streche stojaci medzi respektíve tesne za chatkami. Opticky ide o rovnaký objekt, aký zachytili vo svojom diele Rohbock a Libay. Navyše, úplne vpravo je možnosť vidieť časť strechy objektu, o ktorom sme sa v úvode pri pohľade na Tibélyho dielo z roku 1834, domnievali, že môže ísť o Csákyho kaplnku.
V mesačníku Tudományos Gyűjtemény z roku 1819 sa pri Smokovci píše: ,,Medzi budovami určenými na prijímanie hostí sa nachádza kaplnka s krásnym nápisom “Môj dom je domom modlitby””.
Zdá sa teda, že poloha Csákyho kaplnky by mohla byť medzi respektíve tesne za chatkami. Keďže to je iba dedukcia z výtvarných diel a jednej zmienky v dobovej tlači, s určitosťou si to nedovolím tvrdiť. Je preto na každom čitateľovi, aby sa rozhodol, ktorá verzia z vyššie opísaných mu príde pravdepodobnejšia.
Po nástupe Rainera
Po nástupe Jána Juraja Rainera na post nájomcu Starého Smokovca v roku 1833 sa začalo rýchlym tempom pracovať na rozvoji a modernizácii kúpeľnej osady. Rainer vytvoril tok pre dva kyselkové pramene (Castor a Pollux), dal zaviesť vodovod, vysušil močiare, upravil chodníky, postavil nové budovy a sprchy, skrátka aj za stiesnených podmienok dosiahol za krátky čas zvýšenie návštevnosti Starého Smokovca. Svedčí o tom aj fakt, že približne v polovici 19. storočia mal Smokovec okolo 300-400 hostí ročne, ktorí prišli výhradne za rekreáciou alebo liečbou v kúpeľoch. Keďže stará Csákyho kaplnka začínala prehrávať boj s časom, bolo na mieste, aby sa začala riešiť aj otázka nového posvätného stánku.
O konci Csákyho kaplnky
Keď som sa v úvode článku potrápil s určovaním polohy Csákyho kaplnky, myslel som si, že najťažšiu časť mám za sebou. Mýlil som sa, nemenej náročné bolo stanoviť aj dátum jej zániku.
Aj keď niektoré články či publikácie tvrdia, že kaplnka stála do roku 1855, nové zistenia dokazujú, že aj keď pravdepodobne v zlom stave, tak obyvateľom a návštevníkom osady slúžila aj po tomto roku.
Môžeme ísť na to chronologicky a začneme rokom 1857, kedy rakúsky vojenský geograf a geodet Carl Sonklar (1816-1885) vydal publikáciu s názvom Reiseskizzen aus den Alpen und Karpathen, v ktorej okrem iného opisuje aj prostredie nachádzajúce sa pod objektom Obydlia vily:
,,Od tejto malej plochy sa smerom dopredu mierne zvažovala otvorená zamatová lúka, z oboch strán ohraničená vysokými lesnými stromami, ktorú 200 krokov pred novou budovou prerušovala kaplnka a tri malé domčeky…”
Na inej strane, keď opisuje celú osadu, nás zaujíma najmä táto pasáž:
,,Náboženské potreby katolíckych hostí v Schmeckse (hist. názov pre Starý Smokovec) v maximálnej možnej miere uspokojuje malá drevená kaplnka, v ktorej počas kúpeľnej sezóny raz týždenne slúži omšu farár z Mühlenbachu (Mlynice).”
V tejto časti je dôležitá aj informácia o omši, ktorá sa podľa Sonklara konala v kaplnke raz týždenne. V niektorých nemenovaných dielach sa totiž dočítate, že slúžila kúpeľným hosťom na ďakovné modlitby, ktorými sa chceli Bohu poďakovať za úspešnú liečbu.
Ďalšiu zmienku o drevenej Csákyho kaplnke nájdeme v týždenníku Waldheims Illustrierte Zeitung z augusta roku 1862, kde sa Starý Smokovec opisuje ako kúpeľná osada týmito slovami:
,,Malá drevená kaplnka akoby naznačovala trvalé osídlenie, ale nikde nie je ani stopa po hospodárskej chate a niekoľko záhonov je jediným dôkazom ľudskej kultivácie v tejto nadmorskej výške. Je to preto, že kúpele, ktoré v lete tak pôvabne lákajú, sú v zime pochované pod snehom a v tichej samote tu žije iba lesník.”
V tom istom roku sa kaplnka spomína aj v lekárskom týždenníku Orvosi Hetilap, a to slovami:
,,Spomedzi budov musím spomenúť aj množstvo letných domčekov pozdĺž ciest, ktoré sa vinú borovicovým lesom, kúpeľný domček, lavičky a kaplnku..”
No a poslednú dôležitú zmienku o Csákyho kaplnke nájdeme v diele Land und Leute in Ungarn z roku 1865, ktorého autorom je Dr. Erasmus Schwab (1831-1917). Starý Smokovec v ňom opisuje aj touto vetou:
,,Staršie zrubové domy, ako aj kaplnka, sú zo smrekových guľatín, dosť neštruktúrované, ale veľmi útulné.”
V tejto práci som sa nedozvedel, či autor dbal nejakým spôsobom na aktualizáciu údajov alebo je to len zber jeho zážitkov a pocitov z výletov, ktoré po Uhorsku absolvoval predtým než vydal knihu. Z toho dôvodu nebudem tvrdiť, že Csákyho kaplnka v Smokovci stála aj v roku 1865. Každopádne, nová murovaná kaplnka bola posvätená v roku 1866, čiže ak aj bola osada Starý Smokovec nejaký čas bez posvätného stánku, nebola to príliš dlhá doba.
Nová kaplnka
Spolu s modernejšími budovami prišiel čas nahradiť aj kaplnku. Csákyho drevená totiž už dosluhovala a pre čoraz početnejšiu klientelu Starého Smokovca kapacitne nestíhala. Nájomca Rainer si uvedomoval, že veriacim je potrebné dopriať kultivovanejšie duchovné miesto. Postavila sa preto nová murovaná kaplnka, za ktorú vďačíme najmä jednej osobe.
Tou osobou je Dominik Biacovský (nájdete aj podoby Biaczovszky či Biatzovszky), ktorý sa narodil 20. februára 1788 v Spišskom Podhradí, v rodine Doroty a Jána, regenschoriho Katedrály sv. Martina. Pokrstil ho významný spišský historik Michal Schmauk, v tom čase kaplán v Spišskom Podhradí. Študoval na gymnáziu v Levoči, neskôr filozofiu v Trnave a potom štyri roky teológiu v Trnave, Egri a Pešti. Za kňaza bol vysvätený v roku 1810 a od novembra toho istého roku nastúpil do pastorácie. Ako kaplán pôsobil v Podolínci, Kluknave, Spišských Vlachoch a Kežmarku. V roku 1844 bol ako rektor a riaditeľ preparandie menovaný za správcu biskupských majetkov. Dňa 20. júla 1847, po smrti Jána Andujára, bol Dominik Biacovský zvolený za jeho nástupcu a stal sa tak kapitulným vikárom Spišskej diecézy. Tento úrad zastával do 22. júla 1851, kedy ho rakúsky cisár Ferdinand V. (1793-1875) menoval za veľprepošta Spišskej sídelnej kapituly. Na tomto poste pôsobil až do svojej smrti. Dominik Biacovský zomrel 8. apríla 1869 v Spišskej Kapitule (dnes je Spišská Kapitula súčasťou mesta Spišské Podhradie) a je pochovaný v jednej z kanonických krýpt Katedrály sv. Martina.
Aj keď bol veľprepošt Biacovský významnou a erudovanou osobnosťou rímsko-katolíckej cirkvi, veľa o jeho živote nevieme. Nás v tejto chvíli zaujíma najmä to, že to bol práve on, kto sa rozhodol nahradiť Csákyho drevenú kaplnku novou, a to zo svojich financií. Ako sa píše v týždenníku cirkevných novín Salzburger Kirchenblatt, novú kaplnku vysvätil sám Dominik Biacovský dňa 30. júla 1866.
Kaplnka bola murovaná a pôdorys bol obdĺžnikového tvaru s polkruhovým výklenkom naznačujúcim svätyňu. Vo vnútri sa nachádzali zvony a oltárny obraz, ktorý bol kópiou Sixtínskej Madony od talianskeho maliara a architekta Raffaela. Túto kópiu vyhotovil v roku 1834 olejomaľbou slovenský maliar Jozef Czauczik (1780-1857) z Levoče. V interiéri kaplnky nechýbali samozrejme lavice a liturgický priestor, ktorý umožňoval vykonávať všetky sviatosti. Nad východom z vnútornej časti kaplnky bola umiestnená pamätná tabuľa s textom: Túto kaplnku z vlastných výdavkov dal postaviť najdôstojnejší pán Dominik Biacovský, veľprepošt a kanonik spišský roku Pána 1866.
Aj keď bola zasvätená sv. Petrovi a Pavlovi a nejaký čas ju aj prezývali Kostol sv. Petra a Pavla, neskôr bol tento titul zmenený na kaplnku Lurdskej Panny Márie.
Koniec Rainerovho pôsobenia
Rainer si po smrti svojej manželky v roku 1867 už nevedel ďalej predstaviť ako zvládať posúvanie Starého Smokovca stále na vyššiu a vyššiu úroveň, a tak sa v októbri 1868 vzdal jeho prenájmu.
Novým nájomcom sa stal viedenský kupec spišského pôvodu Karol Melichar Schwarz. Po jeho finančných problémoch však prenechal prenájom v roku 1874 akciovej spoločnosti Boršodsko-miškovecký parný mlyn, ktorá spravovala Starý Smokovec až do roku 1881. Počas tohto obdobia, konkrétne v roku 1877 zanikol posledný objekt zo štyroch, ktoré dal postaviť koncom 18. storočia Štefan Csáky.
V roku 1881 prevzala Starý Smokovec do nájmu Spišská úverová banka v Levoči a počas jej spravovania sa naplnil scenár z úvodu tohto článku.
Kostol
Postupom času začínajú byť z kapacitných dôvodov malé kaplnky pre veriacich nepostačujúce a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Tento problém si uvedomovala aj arcivojvodkyňa Klotilda (1846-1927) a rozhodla sa ho začať riešiť.
Arcivojvodkyňa Klotilda (alebo Klotilda Sasko-Kobursko-Gothajská) bola manželkou arcivojvodu Jozefa Karola Ľudovíta Habsbursko-lotrinského (1833-1905), s ktorým mala sedem detí. Keď im v lete 1885 jedno z detí ochorelo, lekári mu odporučili horský vzduch a Klotilda napriek širokému výberu slávnych zahraničných kúpeľov dala prednosť Starému Smokovcu. Tak veľmi sa im toto prostredie zapáčilo, že si tam nasledujúci rok postavili vlastný letohrádok a Klotilda sa s radosťou podieľala na zveľaďovaní osady či pohodlí jej obyvateľov a návštevníkov.
Aj preto oslovila spišského biskupa menom Juraj resp. Györgyi Császka (1826-1904) a predstavila mu svoj nápad s výstavbou kostola. On, ako jeden z najbohatších obyvateľov Spiša a cirkevný hodnostár zároveň, tento nápad privítal a zo svojich financií sa pustil do výstavby. Keď píšem, že zo svojich financií, myslím to doslovne, pretože skutočne všetky náklady vo výške približne 15 000 florénov uhradil sám. Na financovaní sa chcela podieľať aj arcivojvodkyňa, no bol jej slušne vyslovený nesúhlas. Mrzelo ju to, ale nehnevala sa a patrila medzi najčastejších návštevníkov kostola.
Biskup Császka všetkých záujemcov, ktorí chceli výstavbu finančne podporiť požiadal, aby prispeli radšej na výstavbu kostola v Dolnom Smokovci. Na projekt kostola si Császka privolal skúseného Gedeona Majunkeho (1854-1921) a po menších úpravách v Majunkeho projekte sa v máji 1887 rozbehla výstavba. Kostol bol postavený už po niekoľkých mesiacoch a v nedeľu 26. augusta 1888 sa konala jeho vysviacka, ktorú viedol sám Császka.
Tento kostol mal výbornú polohu – v severnej časti osady a obklopený z troch strán jedľovými lesmi, čo lahodilo očiam prichádzajúcich hostí. Tí sa pred jeho vstupom mohli jedným pohľadom kochať krásou kostola a zároveň krásou vrcholu Slavkovského štítu. Bol postavený z dreva a muriva, tak trochu pripomínajúc anglické a švédske drevené kostoly.
Vonkajšie steny boli vyriešené múrmi s maľbou, ktorá vytvárala dojem, že ide o múry zložené z kvádrov, všetko dizajnovo dopĺňalo drevené hrázdenie. V jeho interiéri vynikali stolárske diela Gustava Adolfa Weisza a vitráže od firmy Eduarda Kratzmanna z Budapešti. Kostol mal pôvodne zasvätenie Svätej Anne, no v súčasnosti je zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Blahoslavenej Panny Márie.
Kostol v 20. storočí
Kostol v Starom Smokovci prešiel počas svojej histórie viacerými významnými rekonštrukciami, z ktorých každá dbala na zachovanie jeho historického vzhľadu. V noci z 9. na 10. augusta 1927 ho počas búrky zasiahol blesk, ktorý poškodil vežu a bočný oltár sv. Antona. Našťastie k požiaru nedošlo, ale vežu, ktorá mala už predtým zničené základy a bola mierne naklonená, museli z bezpečnostných dôvodov demontovať. Približne od roku 1932 bol kostol bez vstupnej veže a nad vchodom bol vybudovaný iba jednoduchý prístrešok. Vežu kostolu prinavrátili až v roku 1959, kedy sa spustili ďalšie rekonštrukčné práce.
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa stavba stretla s ďalšími problémami. Podlahu, oltár a iné časti kostola výrazne poškodila vlhkosť, čo si vyžiadalo rozsiahle opravy vrátane výmeny drevenej šindľovej strechy.
Medzi rokmi 1977 a 1979 boli do kostola osadené farebné vitráže od akademického maliara Vincenta Hložníka a následne bol kostol nanovo vymaľovaný. Ničivá víchrica v roku 2004 neušetrila ani kostol a poškodila na ňom omietky. To viedlo k ďalšej renovácii, ktorá prebehla v roku 2008. Opravy zahŕňali výmenu prehnitých drevených prvkov, inštaláciu medených žľabov, nové nátery dreva a omietky, ako aj výmaľbu muriva.
Pri kostole sa nachádza aj drevený altánok, ktorý pôvodne stál pri Velickom plese a v júli 1995 poslúžil ako miesto oddychu Svätému otcovi Jánovi Pavlovi II. počas jeho návštevy Vysokých Tatier. Napriek veľkému množstvu rekonštrukcií plní kostol stále svoju funkciu a zostáva historickou ikonou Starého Smokovca. Jeho významnosť neznížila ani stavba nového kostola v susednom Novom Smokovci z roku 2002.
Súčasnosť
Aktuálne prebieha ďalšia fáza renovácie, ktorú iniciovalo občianske združenie Zachráňme poklady Tatier. Táto partia úžasných ľudí momentálne zachraňuje vežu kostola, avšak nie je to jediná výzva, do ktorej sa pustili a etapy opráv, ktoré vykonali či majú v pláne vykonať, si môžete pozrieť na ich webovej stránke. Tieto práce sa nezaobídu bez podpory nás ľudí, milovníkov prírody, Tatier, kostolov či historických pamiatok, a preto ak chcete podporiť aktivity združenia môžete tak urobiť zaslaním ľubovoľnej finančnej čiastky na transparentný účet (SK75 0900 0000 0051 8218 6987).
Verme, že po všetkých vykonaných rekonštrukčných prácach bude kostol ešte dlhé roky plniť svoju funkciu a jeho výzor bude naďalej pripomínať bohatú históriu Starého Smokovca. Bola by veľká škoda, keby sme sa o tento historický klenot prestali starať a nechali ho zaniknúť, podobne ako niektoré iné budovy vo Vysokých Tatrách, napríklad Obydlie vily, budovu, ktorá sa nachádza len pár metrov od kostola. Aj o nej už pripravujeme článok.
Zdroje: Waldheims Illustrierte Zeitung | Reiseskizzen aus den Alpen und Karpathen (Carl Sonklar) | Salzburger Kirchenblatt | Vasárnapi Ujság | Tatranský dvojtýždenník | Katolícke noviny | Tatranský kaleidoskop (Ivan Bohuš) | Tudományos Gyüjtemény | Magyarországés a Nagyvilág | Kapitulský vikár Spišskej diecézy (Vladimír Olejník; 2021) | Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly III. (Peter Majda, Martin Majda; 2021) | Orvosi Hetilap, Kapitula – diecézny časopis spišského biskupstva (02/2021) | A magyarországi Kárpát-egyesület évkönyve | Mittheilungen der kaiserlich-königlichen Geographischen Gesellschaft (Franz Foetterle; 1868)
Napísať komentár