Schlagendorfer Sauerbrunn, v preklade Slavkovské kyslé vody (kyselky), tak boli v osemnástom storočí pomenované pramene, ktoré vyvierali na južných svahoch Slavkovského štítu. Smokovec, v tom čase Schmecks, bol založený v blízkosti týchto prameňov, z ktorých tie najvýznamnejšie popísal a hlavne vo viedenských stopách výškovo zameral Karel Kořistka (1825-1906). Stalo sa tak v auguste roku 1860 a o štyri roky neskôr ich spracoval vo svojom diele Die Hohe Tatra in den Central-Karpathen. Podľa neho sa v lokalite Smokovca v tom čase nachádzali tieto pramene:
Schmeks, Reinerquelle, Rainerov prameň v nadmorskej výške 1170 m.n m. (3701 stôp)
Schmeks, obere Sauerbrunnenquellen, horné pramene v nadmorskej výške 1020 m. n m. (3226 stôp)
Schmeks, süsse Quelle oberhalb, vyšší prameň v nadmorskej výške 999 m. n m. (3160 stôp)
Schmeks, Sauerbrunn, Hauptquelle, hlavný prameň v nadmorskej výške 993 m. n m. (3141 stôp)
Grützkocher b. Schmeks, „varič krúp“, prameň v nadmorskej výške 848 m. n m. (2684 stôp)
Podľa tohto výškopisu a s použitím údajov z dobových máp okolia Smokovca vieme teraz bezpečne určiť lokality, kde sa tieto pramene nachádzali. Okrem nich sa však v dobových mapách postupom času objavovali aj rôzne iné pramene, napríklad Leutsch, Vámbery, Xantus, Oltványi či Prissnitz a v nasledujúcich riadkoch si budete môcť prečítať niečo málo o každom z nich.
SCHMEKS, REINERQUELLE (Rainerov prameň)
Rainerov prameň sa nachádzal nad Smokovcom v lokalite zvanej Päť prameňov, no v niektorých článkoch či sprievodcoch sa môžete stretnúť aj s pomenovaním “Tri pramene”, napríklad v sprievodcovi Die Central-Karpathen mit den nächsten Voralpen (1863), ktorého autorom je Friedrich Fuchs (1799-1874). Ten Tri pramene navštívil koncom leta v roku 1862.
V tomto sprievodcovi sa píše, že Rainerov prameň sa nachádzal na južnom strmom svahu Slavkovského štítu nad Smokovcom. V roku 1862 bol k nemu vybudovaný štrkový, mierne stúpajúci chodník, pozdĺž ktorého sa nachádzalo niekoľko odpočívadiel s krásnymi výhľadmi na popradskú kotlinu a aj ďalšie malé upravené pramene. Vzdialenosť k Rainerovmu prameňu zo Smokovca sa dala uraziť za dobrú polhodinu chôdze. Samotný prameň bol veľmi výdatný, vyvieral priamo zo žulovej skaly a bol osadený do kamennej mohyly s týmto nápisom:
Rainerov prameň, ktorý pred rokom dali postaviť kúpeľní hostia na pamiatku muža, ktorému tieto kúpele vďačia za svoj rozmach.
Podľa Fuchsa sa tam v skutočnosti nachádzali tri pramene, vzdialené od seba len niekoľko krokov a boli také výdatné, že aj v suchom lete roku 1862 dodávali masu vody, ktorá by bola schopná poháňať mlynské koleso. O názvoch ostatných dvoch prameňov Fuchs však nepíše nič.
Prameň Rainer bol v roku 1861 pomenovaný na pamiatku Jána Juraja Rainera (1800-1872), dlhoročného nájomcu Smokoveckých kúpeľov (od roku 1833 až do roku 1868). Počas tohto obdobia Rainer spolu s manželkou vybudoval z vtedy nevýznamnej osady obľúbené kúpeľné miesto, zaviedol moderné spôsoby vodoliečby, zveľadil osadu ako aj jej najbližšie okolie a zriadil sieť promenádnych chodníkov. Na zásluhy tohto muža nezabudol ani Uhorský karpatský spolok, ktorý krátko po svojom vzniku, už v roku 1877, dal v blízkosti prameňa postaviť Rainerov pamätník (Rainer denkmal) za pomoci finančných prostriedkov od vďačných kúpeľných hostí. Osemboký železný pavilón objednal pán Július Demiány vo Viedni a opatril ho lavičkami. Pavilón oficiálne otvorili 5. augusta 1877 o 16. hodine.
Karol Kolbenheyer vo svojom sprievodcovi Die Hohe Tatra z roku 1880, v texte na strane 34 aj na priloženej mapke Smokovca spomína lokalitu ako Tri pramene, ale na strane 36 ako Päť prameňov. V jeho sprievodcovi Magas Tátra z roku 1882 je v texte použité pre zmenu Päť prameňov a rovnaké pomenovanie možno nájsť aj v priloženej mapke. V jeho ďalších sprievodcoch Die Hohe Tatra z rokov 1883, 1884 a 1891 je táto lokalita vždy pomenovaná ako Tri pramene a v sprievodcovi Magas Tátra z roku 1898 sa názov lokality už ani nevyskytuje, cituje sa iba Rainerov prameň.
Miesto vyvierania prameňov ako Päť prameňov opísal vo svojom sprievodcovi Képes Kalauz z roku 1885 aj Mikuláš Szontágh. Spomenul však, že kamennými pomníkmi (mohylami) a tabuľami boli označené iba tri pramene. Okrem Rainerovho to boli aj pramene Leutsch a Vámbery. Túto informáciu potvrdzuje aj János Vigyázó vo svojom sprievodcovi Magas Tátra z roku 1917.
V blízkom okolí tejto lokality vyvieralo zo zeme ešte niekoľko ďalších prameňov. Voda z najvýdatnejších troch bola do Smokovca privádzaná dreveným potrubím, o ktorom písal aj Karol Kolbenheyer (Die Hohe Tatra, 1876). Išlo o 1706 metrov dlhé potrubie, ktoré začínalo v nadmorskej výške 1170 metrov. Vodou z neho bola zásobovaná aj fontána pred vchodom do budovy Alpská víla (Alpenfee, po roku 1918 známa aj po názvom Bellevue), predtým nazývanej Nová budova (Neugebäude).
Dva chýbajúce pramene z tejto lokality, boli oveľa ďalej po prúde smerom do Smokovca, ale ani jeden z nich nebol skutočným prameňom, išlo len o výtoky zo spomínaného vodovodného potrubia. Jeden z nich, prameň Láska (Szerelem) po pár rokoch zanikol, ale prameň Trpezlivosť (Türelem) v čase písania Szontágovho sprievodcu ešte existoval, i keď voda z neho sa už nevyužívala. V spomínanom Szontágovom sprievodcovi sa na priloženej mapke objavuje aj ďalší prameň, ide o Kénes forrás, čo v preklade znamená sírny prameň. Rovnako ako Türelem, aj tento prameň sa nachádzal pod trojicou prameňov (Rainer, Leutsch, Vámbery) smerom k osade. Zmienku o ňom môžeme nájsť aj v denníku Fővárosi Lapok, konkrétne v reportáži o slávnostnom odhalení iného prameňa – Xántus.
Ako vidieť na mapke vyššie, južne od Starého Smokovca sa nachádzal aj prameň s názvom Xántus, prameň s nie moc vábivou vodou, ku ktorému ste sa mohli dostať promenádnym chodníkom.
V roku 1982 Ivan Bohuš vo svojich Osudoch Tatranských osád na strane 53 píše:
,,Dňa 30. júla 1864 prišiel do Smokovca Ján Xantus. Kúpeľní hostia, ktorí sa tu zdržiavali, upravili na počesť jeho pobytu sladkovodný prameň, ktorý leží na juh od osady, štvrť hodiny cesty od nižšej pešiny. Postavili nad ním kamennú pyramídu a nazvali ho Xantusovým prameňom (Xantus forrás). Meno je zlatými písmenami vytesané do čiernej tabule, upevnenej na čele pomníka.”
Ako je v denníku Fővárosi Lapok z roku 1864 spomenuté, prameň Xantus bol slávnostne odhalený dňa 4. augusta 1864. Jeho samotná úprava sa začala tri dni predtým na popud pána Gyorgyho Rátha a za výdatnej pomoci Jána Rainera, nájomcu osady (v článku ho autor uvádzal ako majiteľa). Samotný akt odhalenia prameňa, v podobe trojbokej pyramídy, sa vykonal o 6-tej hodine popoludní 4. augusta. Pri tej príležitosti pána Jánosa Xántusa osobne privítal Eduard Zsedényi. Na obrade sa zúčastnilo asi 250 až 300 ľudí, okrem kúpeľných hostí nechýbali ani ľudia z okolitých miest.
Oproti prameňu Xántus sa nachádzala Máriássyho lúka, ktorá bola od dávnych čias miestom zábav, piknikov a rôznych hier kúpeľných hostí Smokovca. Chodník na lúku viedol dolu kopcom okolo sanatória Tatra a cez železničnú koľaj (modročervená značka so smerníkom “Máriássyho lúka, Dolný Smokovec”) pokračoval lesom okolo prameňa Xántus a za ďalších 3-5 minút chôdze sa bolo možné na ňu dostať. Smerom na juhovýchod sa nachádzali odpočinkové lavičky pomenované Paula (na pamiatku vdovy Pauly Szilassyovej) a Misantrop a v ich blízkosti na malej čistinke stará nemocnica s chodníkom, ktorý sa stával vozovou cestou, a ktorý viedol do Dolného Smokovca. Neďaleko tejto lúky sa nachádzal aj zázračný strom – Chudafa, bolo to uprostred hustého lesa v koryte potoka, kde ležala spadnutá živá borovica a ktorej z bočných konárov vyrastali košaté koruny.
Čo je ale v rámci témy tohto článku dôležité, Máriássyho lúku pretínal potok vytekajúci z horných prameňov.
SCHMEKS, OBERE SAUERBRUNNENQUELLEN (horné pramene)
Smerom na východ od obytnej budovy Bezstarostnosť (Sansouci) po promenáde sa nachádzali horné pramene, ktorých názvy boli Castor a Pollux, predtým Rainer a Alžbeta (podľa Jána Juraja Rainera a jeho manželky Alžbety). Teplota vody v týchto prameňoch v letných mesiacoch dosahovala v priemere 6,9 stupňa Celzia.
SCHMEKS, SÜSSE QUELLE OBERHALB (vyšší prameň)
Vyšší prameň bol prameň, o ktorom sa nepodarilo získať mnoho informácii, iba že sa pri ňom neskôr postavila vila Hygiea.
SCHMEKS, SAUERBRUNN, HAUPTQUELLE (hlavný prameň)
Hlavný prameň, v blízkosti vyššieho prameňa, bol Csákyho prameň, ktorý bol podnetom pre založenie Smokovca. Pretože sa nachádzal tesne pod terasou reštaurácie, volali ho aj Verandový prameň. V roku 1819 o Csákyho prameni písal Jakub Melczer, že tí, ktorí tento prameň dobre poznali, tvrdili, že od povodne v roku 1813 už nevydával takú dobrú a chutnú vodu ako predtým a ešte aj v roku 1819 boli na prameni viditeľné škody, ktoré vtedy utrpel.
Asi na základe tejto skutočnosti sa tak aj poloha bludného kameňa na Rozvalinách, ležiaceho v blízkosti chodníka k Piatim prameňom, prisudzovala tejto živelnej pohrome a preto na ňom Uhorský karpatský spolok dal vytesať nápis:
Zmietnutý prietržou mračien v roku 1813.
Karol Kolbenheyer (1841-1901) vo svojom sprievodcovi Die Hohe Tatra z roku 1876 píše okrem iného, že priemerná teplota vyššieho a hlavného (Csákyho) prameňa bola 7,0°C. Všetky tieto pramene vrátane Castor a Pollux zásobovali sanatórium pre liečbu studenou vodou, Morské oko (Tengerszem) zriadené podľa Priesnitzových zásad, ako aj minerálne kúpele. Okrem toho boli k dispozícii aj kosodrevinové kúpele.
GRÜTZKOCHER B. SCHMEKS (varič krúp)
Ak ste išli promenádnym chodníkom južne od osady, ešte nižšie než boli prameň Xántus a kúpele, sa nachádzal prameň Grützkocher, známy aj ako Daraföző forrás či Varič krúp. Okolo tohto prameňa sa postupne od roku 1881 vybudovala osada Dolný Smokovec. Chemické rozbory prameňa uskutočnil 6. júna 1881 lekárnik Aurel Viliam Scherfel. V uhličitej kyselke zistil stopy železa, draslíka, sodíka a iných prvkov. Prameň Varič krúp vychrlil za 24 hodín 2400 hektolitrov 6 °C teplej uhličitej kyselky, ktorý sa používal na studenú vodoliečbu.
PRAMEŇ OLTVÁNYI
V roku 1885, 14. júla segedínsky prepošt, Pavol Oltványi (1823-1909) vysvätil obrazy patrónov Starosmokoveckej kaplnky – apoštolov sv. Petra a sv. Pavla, ktoré boli získané z milodarov kúpeľných hostí. Pavol Oltványi patril k najvernejším návštevníkom Starého Smokovca od roku 1873. Od roku 1875 bol členom Uhorského karpatského spolku. Bol duchovným vodcom kúpeľnej spoločnosti, každú nedeľu slúžil omšu, učil vieru a neúnavne sa venoval charite. V roku 1882 južne od osady, 500 krokov od kancelárie riaditeľstva kúpeľov vo vile Adria, povyše Máriássyho lúky, objavil malý prameň krištáľovo čistej vody o teplote 6 °C. V popoludňajších hodinách 14. júla 1885, za prítomnosti všetkých kúpeľných hostí a dvoch synov arcivojvodu Jozefa, bol na mieste prameňa slávnostne odhalený pamätník, žulový obelisk, ktorý dal v Segedíne sám Pavol Oltványi vyrobiť. Na zhromaždení prehovoril Dr. Ladislav Jármay, kde okrem iného vyzdvihol zásluhy Pavla Oltványiho pri objavení a zveľadení prameňa, ktorý bol v tento deň po ňom aj pomenovaný.
V roku 1886 vodu z tohto prameňa vyviedli do podzemného potrubia do vzdialenosti troch metrov, kde umiestnili hrubý maľovaný stĺp a z neho vyviedli tri samostatné výtoky vody, ktoré označili Fide, Spes, Caritas (Viera, Nádej, Láska). Voda vytekala do nádrže a z nej podzemným potrubím do šesť metrov vzdialeného potoka. Na tento stĺp nechal Pavol Oltványi umiestniť terakotovú sochu patrónky Uhorska Márie a so súhlasom spišského biskupa bola táto socha posvätená na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1886.
Posledný prameň, ktorý do tejto lokality patrí, ale z dnešných autorov kníh a článkov o ňom nikto nepísal, je prameň Prissnitz (Prießnitzquelle). Po prvýkrát ho spomína vo svojom Karpathenbilder, vydanom v roku 1863, Friedrich Wilhelm Hildebrandt (1811-1893). Cestu do Tatier vykonal v roku 1862. Jeden z jeho výstupov smeroval aj na Lomnický štít a to podľa trasy, ktorú opísal už v roku 1842 vo svojom sprievodcovi Vierzehntage in den Central-Karpathen Karl Reyemhol (jeho akronym) – Lohmayer Karl Leopold (1799-1873).
V blízkosti tohto prameňa postavil Uhorský karpatský spolok v roku 1875 chatu Róza, pomenovanú podľa barónky Rózy (Rozálie) Graefl-Győrffy (1838-1911), členky Uhorského karpatského spolku, ktorá sa o rozvoj spolku veľkou mierou zaslúžila. Chata bola postavená z dreva, natretá na čierno s červenou strechou. Prameň vyvieral z vkusne vybudovanej žulovej mohyly a pozýval na vychutnanie krištáľovo čistej, nádhernej a pramenitej vody. V roku 1881, 7. decembra Mikuláš Szontagh nameral teplotu prameňa 5°C pri teplote vzduchu 4,75 °C.
Po kom boli pomenované pramene Xántus, Leutsch a Vámbery, si môžete prečítať v samostatných článkoch:
Zdroje:
• Tudományos Gyüjtemény 1819, VII. Kötet: A Poprád partjain fekvő s megjegyzésre méltó némelly városokról, falukról és omladékokról való topographico-historico-statistical jegyzések. Melczer Jakab
• Karpathen Post
• Tátravidék
• Ročenky Uhorského karpatského spolku
• Vierzehn Tage in den Central-Karpathen , Reyemhol Carl, 1842
• Karpathenbilder. Von F. W. Hildebrandt, Glogau: C. Flemming 1863
Napísať komentár