Mnoho návštevníkov, ktorí Hrebienok navštívia prvýkrát, možno ani nevedia, aký historický poklad sa tam ukrýva a práve preto som sa rozhodol napísať o ňom pár slov.

Reč je o najstaršom objekte nachádzajúcom sa na Hrebienku vo Vysokých Tatrách, vyhliadkovej veži Dezidera Szilágyiho, známej ako Szilágyiho pavilón.

Dezider Szilágyi

Portrét Szilagyiho (1892)

Dezider alebo Dezsö Szilágyi sa narodil v 1. apríla 1840 v Oradei (dnešné mesto v Rumunsku) do veľmi váženej rodiny a tak sa uberal aj jeho život. Vo Viedni a Budapešti vyštudoval právo a po škole ako právnik istú dobu aj pracoval. Okrem toho sa venoval novinárčine a neskôr sa stal profesorom trestného práva a politiky na univerzite v Budapešti.

Do politiky sa dostal v rokoch 1867-1871 a rôznymi pozíciami v rôznych stranách sa prepracoval svojimi liberálnymi názormi až na ministra spravodlivosti (1889-1895).

Veľmi si obľúbil Vysoké Tatry a stal sa ich akýmsi propagátorom, veľmi časté boli jeho návštevy najmä do Starého Smokovca, kde mal aj byt v v budove Kis Scepusia (Malý Spiš), ktorú po jeho smrti aj pomenovali Szilágyiho vilou, no v roku 1919 dostala názov podľa dcéry prezidenta Masaryka – Vila Alica a tento názov si drží dodnes.

Kis Scepusia, po smrti stáleho a váženého klienta, premenovaná na Szilágyiho vila

Po jeho smrti Gedeon Majunke, toho času azda najznámejší tatranský staviteľ, prijal žiadosť Auréla Münnicha, prezidenta Uhorského karpatského spolku, a pustil sa do projektovania a zároveň aj stavby tohto pamätníka.

Presne 7. augusta 1904 Majunke odovzdal verejnosti hotový objekt, ktorý od prvého momentu medzi návštevníkmi prebúdzal pocit úcty. Stál 7200 korún a väčšina peňazí pochádzala z darov, pričom najviac prispel uhorský minister pôdohospodárstva, Ignác Darányi. Objekt pozostáva z kamenného základu, ktorý kryje šesťboký kovový pavilón. Tento pamätník je zároveň aj vyhliadkovou vežou, okulahodiace sú najmä východy slnka.

Odhalenie pamätníka

Reliéfny portrét od Jánosa Istóka

Ak ste zaregistrovali, že píšem v prítomnom čase, tak áno, Szilágyiho pavilón totiž stojí na svojom mieste aj v súčasnosti. Chýba mu akurát kruhový reliéf s podobizňou Szilágyiho od budapeštianskeho sochára Jána Istóka, ktorý bol osadený do spodnej kamennej časti. Po vojne bol tento reliéf odstránený z mne doteraz neznámych príčin, no prázdnu preluku nebolo možné prehliadnuť. Aspoň donedávna teda, pretože 10. augusta 2023, pri príležitosti osláv 150. výročia vzniku Uhorského Karpatského spolku, bol kruhový reliéf opäť osadený a je súčasťou pavilónu. Po vojne inak boli zničené aj štyri pamätné tabule, ktoré osadili zvnútra kovovej konštrukcie pavilónu v roku 1932. Tie patrili profesorom Mikulášovi Fischerovi, Františkovi Dénesovi a lekárom Mikulášovi Szontághovi a Michalovi Guhrovi.

V lete roku 1901 Dezider Szilágyi silno prechladol, stav sa mu neustále zhoršoval, až 30. júla 1901 v Budapešti zomrel.

Verím, že keď sa najbližšie ocitnete na Hrebienku, spomeniete si na tento článok a pavilón pôjdete navštíviť. Stačí, keď sa vyberiete po cyklotrase či klasickej ceste z Hrebienka dole do Starého Smokovca a hneď v prvej zákrute ho nemožno prehliadnuť. Pre istotu posielam aj presnú polohu – GPS.

V zime 1906

Pohľadnica z roku 1906

Pohľadnica z roku 1905

Pohľadnica z roku 1906

Pohľadnica z roku 1908

Pohľadnica z roku 1910

Zdroj a foto: 
– Digitális Képarchívum – OSZK – Országos Széchényi Könyvtár
– JUDr. Ján Gašpar
– Hungaricana
– hu.wikipedia.org
– súkromný archív