Puritán zo starého sveta, skromný, nenáročný, jemnocitný a dobrý človek, ktorý by neublížil ani muche. Pri všetkých konal iba dobré skutky, aj preto nemal žiadnych nepriateľov, každý si ho ctil a miloval.

Dr. László Jármay sa narodil v Pešti v roku 1850, kde absolvoval aj svoje štúdiá. Väčšinu života prežil v Tatrách, v Starom Smokovci, kde našiel svoj druhý domov. V roku 1878 ho vymenovali za kúpeľného lekára Starého Smokovca. Pred ním v tejto funkcii pôsobili Dr. Alexander Lorx, Dr. Mikuláš Szontagh st., Dr. Jozef Hudomel a Ján Haslinger.

Starý Smokovec mal v tom čase už dobré meno, ale jeho liečebné zariadenia boli ešte dosť jednoduché. Ústav studenej vodoliečby pre pánov, ktorý bol umiestnený v hoteli Morské oko (Tengerszem), bol svojho času prvý vo vtedajšom Uhorsku. K nemu sa neskôr pridružil ženský ústav studenej vodoliečby, pre zmenu v hoteli Bezstarostnosť (Gondűző) a až v roku 1903 sa dokončila výstavba moderného Kúpeľného domu (Fürdőház). V týchto podmienkach začal Dr. Jármay svoju činnosť kúpeľného lekára. Kúry vykonával na spôsob kúpeľov Jeseník (Gräfenberg) s prísnou diétou.

Dr. Jármay bol živým svedkom rozvoja Starého Smokovca od posledných desaťročí 19. storočia až do konca svojho života. Vstával zavčasu a nikdy nezabudol ráno zabávať hostí najnovšími správami. Všetko ho zaujímalo a ku každému bol milý a prívetivý. Vedel skvele zaobchádzať s ľuďmi, bol v dobrom aj zlom vždy dobrým priateľom a poradcom. V krátkej letnej sezóne bol vedúcim spolku, ktorý organizoval tanečné zábavy, viedol spoločné výlety, zaviedol sobotňajšie tomboly, ktorých organizovanie bolo jeho osobným privilégiom. Mal rád najmä deti, pre ktoré sa snažil vytvoriť, čo najlepšie podmienky a taktiež mal veľký vplyv na rozvoj tatranského cestovného ruchu. Celý svoj život pracoval pre Tatry a pre milovaný Starý Smokovec ako typický kúpeľný lekár 19. storočia.

Takéto vynikajúce zásluhy získal aj v oblasti turistiky. Bol vášnivým turistom, dokonca vzhľadom na svoj vek aj veľmi dobrým horolezcom, hoci nevykonával žiadne prvovýstupy, ale bol na všetkých tatranských štítoch, ktoré sa v tých časoch dali zdolať. Keďže bol skromnej povahy, o svojich výkonoch nerád rozprával, teda ak ho chceme chváliť ako turistu, sme nútení opierať sa o tých zopár zápiskov, ktoré pochádzajú čiastočne od iných a čiastočne sú to zápisky jeho vlastné.

Z tých náročnejších výstupov je potrebné spomenúť napríklad:
V roku 1885 – výstup na Prostredný hrot, odkiaľ ako druhý zostúpil na juhozápad do Veľkej Studenej doliny.
V roku 1888 – výstup na Východnú Vysokú, kde ho veľmi zaujala úchvatná panoráma, a preto sa o nej zmienil vo viacerých opisoch, v ktorých túto túru všetkým odporúčal. Na Východnú Vysokú dovtedy vystúpilo iba 8-10 turistov ročne, no po Jármayových opisoch sa ľud rozhýbal a stal sa z nej jeden z najnavštevovanejších tatranských štítov.
V roku 1891 vyliezol za jeden deň zo Starého Smokovca na Kežmarský štít, čo vzbudilo veľký záujem a taktiež na Končistú, ktorej najvyšší vrchol nazval po horolezcovi, ktorý ho dávnejšie zdolal – Lorencova skala – Nákova (Lorenz-kő).  Tento názov sa však neujal, namiesto neho sa používalo pomenovanie Jármayov stôl (Jármay-asztal), hlásajúc tak jeho turistické schopnosti.
V roku 1892 zdolal aj vtedajší najnáročnejší vrchol a to vrchol Pyšného štítu (Fecsketorony, v tej dobe sa niekde objavoval aj názov Északi Mellékorom – “Severný vedľajší vrch”). O tomto výstupe napísal veľmi podrobnú štúdiu, zverejnenú v časopisoch Zipser Bote a Turisták Lapja.

Neskôr liezol radšej po známejších a ľahších štítoch, často v početnejšej spoločnosti. Jeho opisy túr sú veľmi dôkladné a slúžia ako veľmi cenné zdroje. Rád viedol výlety pre skupiny, no predsa len, ešte radšej chodieval po horách sám. Aj vo vyššom veku podnikal pravidelné vysokohorské túry, no v roku 1930, keď bol naposledy v milovanom Starom Smokovci, sa posťažoval, že už nedokáže vyjsť ani na Poľský hrebeň, maximálne tak k Sliezskemu domu. Ako dlhoročný člen Karpatského spolku, člen ústredného výboru a vodcovskej komisie sa aktívne zúčastnil každého okamihu tatranského turistického života. Na starosti mal dlhé roky aj horských vodcov a záchranárov, ktorí ešte vtedy neboli tak organizovaní ako je tomu v súčasnosti. Viedol mnohé záchranné expedície a nejedného turistu vymanil z nebezpečnej situácie.

Staral sa aj o údržbu turistických chodníkov či prechádzkových trás a vybudoval cestu vedúcu zo Starého Smokovca k Veži (Toronyhegy) a na Christlovú (Christa-rét), ktorá s neskoršou Wágnerovou cestou vytvorila pekný prechádzkový okruh k Studenopotockým vodopádom. Neskôr na vlastné náklady vybudoval cestu spájajúcu Hrebienok a Chatu Kamzík, ktorá bola známa ako Jármayova cesta a ktorá nepochybne patrila medzi najužitočnejšie tatranské cestné stavby. Prakticky dodnes ponúka príležitosť nielen pre okružnú prechádzku k Studenopotockým vodopádom, ale benefitom je aj fakt, že návštevníkom Studených dolín podstatne skracuje cestu.

Jeho obľúbeným nápadom bolo umiestniť na prechádzkových a turistických trasách lavičky, to sa mu aj podarilo a v prípade, že sa lavičky opotrebovali, deň čo deň urgoval ich výmenu či opravu, až dokým sa tak nestalo.

Bol oduševneným propagátorom krás Tatier. Keď prišiel domov z nejakého výletu, každému porozprával, čo pekné videl. V peknom počasí nedokázal nečinne hľadieť na hory, ale vzal si batoh a náhlil sa hore. Aj vo vyššom veku dokázal ísť do kopca veľmi rýchlym tempom, takže je pochopiteľné, že často sa vydal na cesty sám. Ako turista podnikal výlety nielen v Tatrách, ale aj v Alpách a počas svojej cesty okolo sveta vystúpil napríklad na Šrí Páda na ostrove Cejlón (Srí Lanka) alebo na Fudžisan v Japonsku.

Z príležitosti 25-ročného jubilea pôsobenia v pozícii kúpeľného lekára mu Spišská župa udelila titul hlavného župného lekára. Karpathenverein, ktorého členom bol takmer od založenia, ho pri príležitosti jeho 50-ročného členstva zvolil za čestného člena. Generácia horolezcov, ktorá prišla za ním, si v ňom uctieva priekopníka tatranského turizmu 19. storočia. Jeho pamiatka žije aj naďalej v tých, ktorí ho poznali.

Takto si na zosnulého Dr. Ladislava Jármaya zaspomínal Dr. Dezider Reichart (1871-1933), keď ho po jeho smrti opisoval v rôznych časopisoch. 

Ale kto vlastne bol “Lacibáči” (Laci bácsi), ako ho familiárne oslovovali návštevníci a kúpeľní hostia Starého Smokovca, kým sa stal uznávanou autoritou až takmer legendou?

Rodina

Pochádzal zo starej lekárnickej rodiny. Jeho otec Gusztáv, sa narodil 9. februára 1816 v Košiciach. Rodina bola veľmi chudobná a ešte k tomu malý Gusztáv čoskoro osirel. Podporovali ho bohatší príbuzní. Do roku 1841 používala jeho rodina priezvisko Ochs. Farmácii sa Gusztáv priúčal najprv v Nyíregyháze, v lekárni Daniela Koblitza, kde strávil štyri roky, najskôr ako stážista a potom ako asistent.

V rokoch 1835 až 1837 Gusztáv pôsobil v niekoľkých maďarských lekárňach a potom sa prihlásil na univerzitu v Pešti. Po ukončení štúdií pracoval v laboratóriu Dr. Daniela Wágnera. V roku 1845 Gusztáv Jármay kúpil v Pešti lekáreň „U Zlatého leva”. Bol členom Farmaceutickej rady Budapešti a ku koncu života čestným prezidentom Uhorskej asociácie farmaceutov. Zomrel 7. augusta 1896 v Budapešti.

Jeho prvou manželkou bola Katarína Fischerová (Katalin Fischer). V manželstve sa narodilo päť detí, všetko chlapci. Najstarší, Július Jármay (Gyula; 1846-1915) pokračoval v otcovom povolaní ako lekárnik. osoba tohto článku, Ladislav (László; 1850-1932), ktorý vyštudoval medicínu. Mladší syn Eugen (Jenő; 1851-1919) bol inžinierom, hlavným technickým radcom. Vojtech (Béla; 1854-1912) bol tiež inžinierom, vedúcim obchodného oddelenia štátnych železníc v Kluži-Napoca. Najmladší bol Gustáv ml. (Gusztáv; 1856-?). Ich matka Katarína zomrela 3. júna 1859. Ich otec sa po druhýkrát oženil, s Paulínou Žofčákovou (Paulina Zoffcsák).

Po škole

Ladislav po ukončení štúdia medicíny v roku 1873 pracoval ako lekár v Budapešti. Oznam o tom, že Dr. Ladislav Jármay sa stal kúpeľným lekárom v Starom Smokovci bol publikovaný 7. apríla 1878 v časopise Orvosi Hetilap. V článku sa zároveň predpovedala skvelá budúcnosť kúpeľov. V roku 1877 sa postavila nová obytná vila (Adria) a pre nastávajúcu kúpeľnú sezónu roku 1878 bola už pripravená aj nová budova poskytujúca horúce a kosodrevinové kúpele. Povestné tomboly začal Dr. Jármay organizovať už od roku 1878. Vtedy tiež vstúpil medzi členov Uhorského Karpatského spolku.

Starý Smokovec v roku 1878. Zľava: vila Petöfi, Adria, za ňou kaviareň, kde sa 10. augusta 1873 konalo ustanovujúce zhromaždenie UKS, ďalej vpravo hotel Poľovnícky roh, Švajčiarsky dom, pred ním kaplnka, Flóra, za ňou Obydlie víly, pod Flórou vila Priessnitz-studená vodoliečba z roku 1839. (archív: Ján Gašpar)

Pravidelne organizoval počas kúpeľnej sezóny známe tanečné zábavy. V lete, 25. júla 1880,  spolu s riaditeľom kúpeľov, Józsefom Pekárom, organizoval tzv. Anna bál. Kúpeľní hostia na tejto zábave pochádzali skoro zo všetkých kútov vtedajšieho Uhorska, z Budapešti, Debrecína, Nyíregyházi, Sátoraljaújhely, Košíc, Kežmarku či Spišskej Novej Vsi.

V júli 1883 nastupuje do Starého Smokovca nový riaditeľ kúpeľov, Viliam Rainer a o rok neskôr sa Dr. Ladislav Jármay stáva členom Spišského spolku lekárov a lekárnikov. Nie len v súčasnosti, ale už aj v tej dobe bolo všetkým jasné, že tento starosmokovecký kúpeľný lekár zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji tohto kúpeľného miesta a svojou lekárskou prácou šíril jeho dobrú povesť a význam po celom kontinente.

Kostol v Novom Smokovci

Dr. Ladislav Jármay bol evanjelik. Nie je preto prekvapením, že pomáhal kolegovi, Dr. Mikulášovi Szontaghovi pri výstavbe kostola. V roku 1881 sa Dr. Mikuláš Szontagh, majiteľ kúpeľov Nový Smokovec, rozhodol postaviť v novovzniknutej osade evanjelický kostol. Jeho výstavbu financoval len z poskytnutých darov kúpeľných hostí, obcí a evanjelických zborov. So samotnou výstavbou začal v nasledujúcom roku. Stavba prebiehala podľa možností danými objemom finančných prostriedkov a možno aj preto bol kostol zastrešený až v novembri 1884, pričom priame náklady na výstavbu prekročili finančné prostriedky dovtedy vyzbierané. Z toho dôvodu sa 15. augusta 1885 konala v Novom Smokovci schôdza výboru, ktorý zabezpečoval finančné prostriedky na jeho výstavbu.

Prítomní boli: Dr. Sándor Lumniczer (univerzitný profesor), Domokos Szász (evanjelický biskup z Transylvánie), Dr. Gejza Antal (univerzitný profesor), Jozef Kármán (evanjelický farár), Dr. Abrahám Szontagh (zdravotný radca), Dr. Ladislav Jármay (kúpeľný lekár v Starom Smokovci a Dr. Mikuláš Szontagh (majiteľ kúpeľov Nový Smokovec).

Na schôdzi sa dohodol ďalší postup pre získanie potrebných finančných prostriedkov na dostavbu kostola. V najhoršom prípade bol Dr. Mikuláš Szontagh rozhodnutý čerpať pôžičku. Dr. Ladislav Jármay bol zapisovateľom, ktorý vyhotovil protokol z tejto schôdze. Jednou z najaktívnejších osôb, angažujúcich sa v organizovaní zbierok ako aj v poskytnutí finančných darov bola barónka Rozália Graefl Györffy (1838-1911). Kostol sa dokončil v roku 1886 a vysvätený bol 24. júla 1887.

Evanjelický kostol v Novom Smokovci (archív: Oto Jalčovik)

Návštevy

Ako predstaviteľ kúpeľov Starý Smokovec Dr. Ladislav Jármay osobne vítal všetky významnejšie návštevy, ktoré do Starého Smokova zavítali. 16. júla 1886, večer, o šiestej hodine pricestovala do Starého Smokovca srbská kráľovná Natália, pod pseudonymom grófka Natália Takova. Okrem početného sprievodu kráľovnú sprevádzal následník trónu gróf Alexander Takov (tiež pod pseudonymom). Riaditeľstvo kúpeľov pripravilo pre vzácnych hostí slávobránu pred vilou Adria. Od slávobrány až k hotelu Scepusia, kde boli hostia ubytovaní, vytvorili kúpeľní hostia špalier. Pred samotnou Scepusiou privítala kráľovský sprievod kapela Rudiho Rácza srbskou hymnou. V mene kúpeľov týchto hostí privítal segedínsky prepošt Pavol Oltványi (ktorého spomíname v článku Minerálne pramene Starého Smokovca), kúpeľný lekár Dr. Ladislav Jármay a riaditeľ kúpeľov Nándor Tettey.

Ako člen Spišského spolku lekárov a lekárnikov sa zúčastňoval na všetkých podujatiach, ktoré spolok organizoval. Putovné stretnutie lekárov a prírodovedcov v Temešvári sa konalo 25. augusta 1886. Za spišskú župu sa ho zúčastnili hlavný župan gróf Albín Csáky, spišský arcibiskup Juraj Császka, Jozef Dodor, Aurel Scherfel a Mikluláš Szontágh. Za tajomníkov boli zvolení Samuel Roth, Dr. Samuel Papp a Dr. Ladislav Jármay.

Srbský kráľ Milan Obrenovič so synom na Štrbskom Plese (9. august 1877)

Počas doby svojho pôsobenia v Starom Smokovci mal možnosť stretnúť aj srbského kráľa a podieľať sa na jeho pohostení. Slávnostnú recepciu v posledný deň pobytu kráľa Milana Obrenoviča v Uhorsku usporiadala dňa 21. augusta 1887 grófka Forgácsová, ktorá bola veľmi často a s obľubou ubytovaná vo vile Lastovička (Fecske) v Dolnom Smokovci. Kráľ Milan Obrenovič aj s doprovodom bol ubytovaný vo vile Orol (Sas). Recepcia sa konala o siedmej hodine večer v samostatnej miestnosti jedálne v Novom Smokovci. Na recepcii sa zúčastnilo štyridsaťtri urodzených dám a pánov. Okrem už spomenutej grófky Forgácsovej boli prítomní aj gróf Viliam Migazzi so svojimi dvoma dcérami, Dr. Mikuláš Szontagh a Dr. Ladislav Jármay.

Rodina arcivojvodu Jozefa (1833-1905) po vybudovaní svojho letohrádku v Starom Smokovci v roku 1886 bola taktiež častým návštevníkom kúpeľov. Dňa 24. augusta 1889 navštívila jeho manželka, arcivojvodkyňa Klotilda (1846-1927) s rodinou Starý Smokovec. Sprevádzali ju jej deti, arcivojvodkyne Mária Dorotea, Margaréta, Alžbeta, Klotilda, a arcivojvodovia Jozef August a Ladislav. Pri vstupe do letohrádku ich privítal kúpeľný lekár Dr. Ladislav Jármay a riaditeľ kúpeľov Gyula Gabos. Arcivojvodkyňu Klotildu sprevádzala aj jej vtedajšia dvorná dáma grófka Irma Sztárayová (1863-1940), ktorá bola od roku 1895 dvornou dámou aj kráľovnej Alžbety., prezývanej “Sisi”.

Vila v Starom Smokovci

Ako kúpeľný lekár pôsobil Dr. Ladislav Jármay v Starom Smokovci len počas letných sezón. Na zimu sa sťahoval do Budapešti, kde býval na adrese Papnövelde utcza č.2. Medzi rokmi 1888 až 1889 si však postavil v Smokovci svoju súkromnú vilu. Vtedy sa zároveň postavila aj vila Kis Scepusia a vila Mikuláša Rösera. Do svojej vily sa Dr. Jármay natrvalo presťahoval z Budapešti koncom roka 1890. Od roku 1888 až do roku 1894 v zimnej sezóne pôsobil ako kúpeľný lekár v Merane (Taliansko). Zo začiatku tam ordinoval vo vile Meranerhof, neskôr vo vile Moser.

Starý Smokovec po roku 1904. Zľava: vila Dezidera Szilágyiho, vila Dr. Ladislava Jármaya, Grandhotel, vila Ilona.

Organizovanie vodcov a záchranárov

Veľké zásluhy mal Dr. Jármay pri organizovaní vodcovstva a záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. Prednášal vodcom o poskytnutí prvej pomoci v prípade nehôd, dohliadal na ich výstroj a vybavenie záchranným materiálom v chatách a útulkoch a zúčastňoval sa aj praktického výcviku horských vodcov. Zvyčajne sa sám ponáhľal na miesto nehody v čele záchranného tímu a nezastavil sa, kým neposkytol postihnutému pomoc alebo ho nezachránil. Z dostupných zdrojov vieme, že ešte ako 71-ročný viedol záchranný tím na akciu k Piatim Spišským plesám.

Známa je aj akcia z leta 1888, ktorá však skončila tragickým koncom. V júli toho roku sa zdržiaval niekoľko dní v Starom Smokovci u svojej tety 22-ročný právnik z Krakova Adalbert Brandis. Vystúpil s neznámym vodcom na Lomnický štít, no pravdepodobne išlo o jedného zo starších vodcov, pretože Brandisovi prekážalo jeho pomalé tempo. Na nasledujúcu túru, na Gerlachovský štít, si preto najal mladého vodcu, Jána Máhlera. Ten však dovtedy bol na Gerlachu iba raz, to Brandisovi ale vôbec neprekážalo. V utorok 17. júla popoludní vyrazili na túru. Nocovali v Hunfalvyho chate a v stredu ráno 18. júla sa vydali na výstup. Keď dosiahli vrchol Gerlachovského štítu, zastihla ich nepriazeň počasia, vietor a silné krupobitie. Viditeľnosť sa znížila na pár krokov. Snažili sa prečkať na vrchole, ale keď sa počasie nemenilo, rozhodli sa pre zostup. Pri zostupe však zablúdili, narazili na zasnežený svah, na ktorom sa pošmykli a spadli do Krčmárovho žľabu. Ján Máhler pád neprežil, Adalbert Brandis s ťažkým zranením stratil asi na hodinu vedomie. Keď sa prebral, asi okolo 16-tej hodiny, začal volať o pomoc.

Jeho volanie počuli turisti na Poľskom hrebeni. Jeden z nich utekal do Hunfalvyho chaty. Tam prítomný právnik Gejza Makfalvy ho poslal pre pomoc do Starého Smokovca. Zo Smokovca vyrazili k postihnutým na koňoch Dr. Ladislav Jármay s kolegom Dr. Szénássym a 12 vodcov. Ťažko zraneného Brandisa zniesli najprv do Hunfalvyho chaty, tam mu poskytol nevyhnutnú pomoc Dr. Jármay, obviazal a fixoval zlomenú nohu, a po štvrťhodinke oddychu pokračovali s transportom do Smokovca, kde došli o tretej hodine ráno. O zraneného sa Dr. Jármay v Smokovci príkladne staral, žiaľ mladému vodcovi sa pomôcť nedalo a jeho bezvládne telo zniesli 19. júla do Veľkého Slavkova.

Významné podujatia

Dr. Ladislav Jármay sa za svoj život zúčastnil množstva významných podujatí, z ktorých spomenieme napríklad tieto.

Koncom letnej sezóny, 28. augusta 1887, sa konalo slávnostné odhalenie mramorovej busty Eduardovi Zsedényimu (1804-1879), výnimočnému mužovi Spiša a celého Uhorska, ktorý bol viac ako štyridsať sezón pravidelným kúpeľným hosťom Smokovca. Busta bola darom jej Výsosti arcivojvodkyne Klotildy a jej autorom bol známy sochár Juraj (György) Zala (1858-1937).

Slávnosti prialo krásne počasie, samotný akt sa začal ráno o 9-tej slávnostnou bohoslužbou v protestantskom kostole, ktorú celebrovali v maďarskom jazyku evanjelický farár a prodekan Samuel Štefan (István) Justh z obce Stráže a evanjelický farár Ján Schőnviszner z Veľkého Slavkova. Pred oltárom zaujali svoje miesta Dr. Alexander (Sándor) Lumnitzer, Dr. Abrahám Szontágh, Dr. Tomáš Vécsey z Budapešti, vlastník Štrbského Plesa Jozef Szentiványi, Dr. Mikuláš Szontagh, Ľudovít Tisza, gróf Vilam Migazzy, Teodor Salamon a mnohí ďalší. Farár Schőnviszner v starostlivo vypracovanom prejave vymenoval zásluhy Zsedényiho pre vlasť, cirkev a spoločnosť. Po bohoslužbe nasledovalo slávnostné odhalenie busty na priestranstve pred pavilónom, v blízkosti vily arcivojvodu Jozefa a jeho manželky Klotildy. Kúpeľný lekár Dr. Ladislav Jármay vo svojej vydarenej reči charakterizoval Zsedényiho ako človeka a porozprával okolnosti vzniku busty. Na konci jeho prejavu bola busta odhalená. Dr. Mikuláš Szontagh v mene pamiatkového výboru odovzdal sochu pod dozor a ochranu kúpeľného riaditeľstva v Starom Smokovci, v mene ktorého mal krátky prejav Ferdinand Tettey a týmto sa slávnosť ukončila. Slávnosti sa zúčastnili v hojnom počte aj kúpeľní hostia. Tento pavilón, postavený v roku 1882 Gedeonom Majunkem podľa jeho vlastných plánov, bol mimochodom asanovaný v roku 2014 pred výstavbou apartmánového domu.

Odhalenie busty Eduardovi Zsedényimu (archív: ŠL TANAP)

Spolu so Samuelom Weberom zastupoval Dr. Ladislav Jármay predsedníctvo Uhorského Karpatského spolku (UKS) na turíčnu nedeľu 2. júna pri slávnostnom otvorení Sliezskeho domu vo Velickej doline. Chatu postavila Sliezska sekcia UKS. Slávnostného otvorenia sa zúčastnilo 100 jej členov, ktorých viedol predseda sekcie Teodor Doelecke. Po skončení slávnostného aktu sa celá spoločnosť zišla o 5. hodine popoludní v hoteli Westerheim v Tatranskej Polianke na slávnostnej večeri. V mene UKS mal prejav Samuel Weber a prípitok predniesol Dr. Ladislav Jármay. Celého aktu sa zúčastnil aj Ľudovít Petrik ako zástupca Maďarského turistického spolku.

Od 16. apríla 1899 prebiehal v Budapešti IX. Balneologický kongres. Z významných osôb spojených s tatranským regiónom sa okrem Dr. Ladislava Jármaya kongresu zúčastnili aj Dr. Samuel Papp, Dr. Arpád Bókay, Dr. Štefan Boleman, Dr. Mikuláš Szontagh, Dr. Štefan Kelen a Dr. Aurél Münnich.

Dr. Mikuláš Szontagh bol členom hospodárskeho výboru predstavenstva. Kongresu sa zúčastnil už so značne podlomeným zdravím (carcinoma ventriculi-nádorové ochorenie tráviaceho ústrojenstva), pretože vedeckú prednášku, ktorú sám pripravoval, na kongrese prečítal Dr. Štefan (István) Kelen (1868-1925), v tom čase spolupracovník Mikuláša Szontagha. Názov prednášky bol: „Basedowova choroba a jej úspešné liečenie v Novom Smokovci na základe 82 prípadov” a prijatá bola s veľkým uznaním.

V decembri 1902 bol Dr. Ladislav Jármay súčasťou 160-tich lekárov z celej Európy na Prvom medzinárodnom kongrese lekárov, ktorý sa uskutočnil v Káhire.

7. augusta 1904 slávnostne odovzdali do užívania Szilágyiho pamätník na Hrebienku. Dezidera Szilágyiho v tomto článku nebudeme predstavovať, to a mnoho iného o tomto pamätníku si môžete prečítať v článku s názvom Szilágyiho pavilón – vyhliadka na Hrebienku. Pridávame sem túto udalosť najmä z dôvodu, že Dr. Ladislav Jármay bol dlhoročným blízkym priateľom Dezidera Szilágyiho a počas jeho pobytov v Starom Smokovci mu robil stály doprovod na jeho turistických vychádzkach.

Šport

Uvedením do prevádzky smokoveckého Grandhotela sa začali zimné sezóny. Z tohto dôvodu bol 1. marca 1905 založený Starosmokovecký klub zimných športov (Tátrafüredi Téli Sport-Club). Jeho predsedom bol od založenia Vilmos Ormódy, generálny riaditeľ Prvej maďarskej všeobecnej poisťovne. Cieľom klubu bolo pestovať a propagovať zimné športy, ako boli najmä curling, hokej, sánkovanie, boby a lyžovanie. Na úvodnom valnom zhromaždení sa zúčastnilo 38 členov. Do predstavenstva klubu boli okrem iných zvolení aj Dezider (Dezső) Reichart spolu Dr. Ladislavom Jármayom.

Sánkarské preteky z 13. februára 1907 v Starom Smokovci, ktoré organizoval Tátrafüredi Téli Sport Club.

Na dôchodku

Koncom letnej sezóny v roku 1906 odchádza Dr. Ladislav Jármay do dôchodku. Odchádza aj zo Starého Smokovca do Budapešti. Na prelome rokov 1906-07 podniká cestu okolo sveta. Z tejto cesty publikuje rôzne cestopisné články v rôznych uhorských periodikách. V ročenke Uhorského Karpatského spolku za rok 1907 uverejňuje článok o Cejlóne.

Za jeho zásluhy v oblasti kúpeľníctva mu bol panovníkom vo februári 1907 udelený titul kráľovského radcu. V Budapešti býval spočiatku na adrese Molnár utcza č.10., IV. obvod, neskôr sa presťahoval na Királyi Pál utcza č.4. v tom istom obvode. V Budapešti sa aktívne zapájal do spolkového života tamojších lekárov. Okrem iných bol členom aj Lekárskej spoločnosti mestskej časti Belváros (Belvárosi Orvostársaság tisztújító közgyűlése).

Neoceniteľné boli aj jeho zásluhy v oblasti turistiky a cestovného ruchu. Po Szontaghovej smrti redigoval a vydal tri ročníky (1901, 1905 a 1908) jeho sprievodcu Tátrakalauz.

Nie sú známe skutočnosti, ako prežíval Dr. Jármay vojnové časy rokov 1914 až 1918 a rozpad monarchie. Asi ustál aj písomný styk s jeho bývalými spolupracovníkmi, ktorí ostali v Tatrách. Inak sa nedá vysvetliť, že keď 15. februára 1919 zomiera v Budapešti Ladislavov brat Eugen (Jenö), tak Karpathen Post o deň neskôr vydal nekrológ k úmrtiu 69-ročného Dr. Ladislava Jármaya! Dr. Jármay bol pritom aj naďalej činný v spolkovom hnutí, pretože v júli roku 1920 sa v Novej Pešti (Ujpest) konala schôdza MKE. Jeho členovia pokračovali v činnosti v Maďarsku, zvolili 7 členný výkonný výbor, kde bol Dr. Jármay predsedom.

Na záver

Dr. Ladislav Jármay zomrel 3. februára 1932 v Budapešti. Pochovaný je v rodinnej hrobke na cintoríne Kerepesi. Čo vlastne po ňom zostalo v Tatrách?

Smerom nahor po ceste od Mestského úradu ku Grandhotelu míňame vľavo nad vilou Alica novú budovu, postavenú na mieste, kde predtým stála pôvodná vila Dr. Jármaya. V nej býval od roku 1888 do roku 1906.

Červeno značený turistický chodník z Hrebienka k Rainerovej útulni pozná asi každý. Počas sezóny ním prejdú zástupy turistov. Jeho trasu vytýčil ako aj jeho výstavbu v roku 1896 zabezpečil Dr. Ladislav Jármay. Preto až do rozpadu monarchie niesol tento chodník názov Jármayova cesta (Jármay út).

Jeho pôvodná vila už neexistuje, ale tento chodník je trvalou spomienkou na tohto úžasného človeka, na Lacibáčiho. Nakoniec, nebol sám, koho takto familiárne v Tatrách nazývali. Pred ním to boli:
správca kúpeľov Smokovec (Tátrafüred) v rokoch 1869 až 1874 – Eduard Blásy (1820-1888) – Blášibáči (Blásy bácsi), majiteľ a zakľadatel Štrbského Plesa – Jozef Szentiványi (1817-1905) – Jóžibáči (Józsi bácsi) a aby toho nebolo málo, v šestdesiatych rokoch na Zbojníčke chatárčil Feribáči – Ferko Kele st. (1905-1998), ktorý dožil v Budapešti.

Vila Zlatica, ktorá dnes stojí na mieste bývalej vily Ladislava Jármaya.
Po roku 1945 dostala názov Plesnivec a občas slúžila aj potrebám národného výboru. Po privatizácii bola v roku 1998 asanovaná a v roku 2000 na jej mieste postavili repliku pôvodného objektu.

Zdroje: Orvosi Hetilap, Gyógyszerészi Hetilap, A Magyarországi Kárpátegylet évkönyve, Pesti Hírlap, Katholikus Hetilap, Turistik, Alpinismus, Wintersport Közlemények, Protestáns Egyházi, Pesti Hírlap, Budapesti Hírlap, Fövárosi Lapok, Evangelikus Egyház, Turistik und Alpinismus, Pozsony, Turisták Lapja, Magyar Ujság, Magyarország, Vasárnapi Ujság, ČECH, Független Magyarország, Karpathen Post, Órai Ujság